náhľad|Atická červenofigúrová amfora zobrazujúca Herakla a Sylea, cca 480 – 470 pred Kr., Louvre Syleus () bola satyrská hra, ktorú napísal Euripides približne v roku 438 pred Kr.
O starogréckych satyrských drámach je toho známe menej ako o ostatných typoch drám, lebo sa väčšinou zachovali len vo fragmentoch (jedine Euripidova hra Kyklop sa zachovala celá). Euripidova satyrská hra Syleus je tiež do značnej miery neznáma. Čiastočné informácie o tejto hre uvádza Filón Alexandrijský na fragmente (frs 686a-94 TrGF) a v ďalších dvoch jeho dielach (Leg. 3.202; Ios. 78). Podobný fragmentárny text uvádzajú Artemidóros z Efezu (Oneirokritika 4.59), Eusebios z Kaisareie (Praeparatio Evangelica 6.6.2) a Michaél Psellos (Poemata 21.275-76). Vzhľadom na to, že táto hra bola už menej známa, je prekvapujúce, že Filón z nej cituje v takom rozsahu, a to so znalosťou niektorých zápletiek. Aj keď nie je možné s istotou povedať, ako Filón dospel k týmto informáciam, zdá sa, že sa musel zaoberať dodatočným výskumom (Filón vlastnil malú zbierku starogréckych kníh, ale tie boli väčšinou filozofického charakteru).
V Euripidovej hre Syleus si Herakles musel svoje zločiny odpykať v otroctve. Hermes ho preto predal Syleovi, u ktorého pracoval vo vinici. Herkules však vinič vyklčoval a na dreve viniča si upiekol vola, pochutnal si na ňom a napil sa i z vína svojho pána (zdá sa, že Herakles s pomocou Satyrov vyplienil aj dom svojho pána). Do príbehu bola zapletená aj dcéra Xenodoké alebo Xenodiké, ktorú spomína aj Apollodóros: „pokiaľ ide o Sylea z Aulidy, ktorý nútil okoloidúcich cudzincov okopávať jeho vinicu, Herakles ho zabil aj s jeho dcérou Xenodoké a potom vinič vypálil.“Apollodoros z Atén, Bibliotheca, 2,6,3. Jeho dcéra figuruje aj v romantickejšej verzii zaznamenanom mytografom Konónom (FGrH 26F1.17), v ktorej sa Herakles a Xenodiké do seba zamilujú a keď on odíde preč, ona zomrie od žiaľu.
O niekoľko rokov skôr ako Euripides napísal satyrskú drámu Syleus, bol tento príbeh zobrazený na atickom červenofigúrovom stamnose (datovanom približne do roku 480 pred Kr.), ktorý je dielom anonymného maliara s konvenčným menom Maliar Sylea (Kodaň, Nationalmuseet 3293). Herakles je tu zobrazený s dvojsečnou sekerou v sprievode Atény, zatiaľ čo mu Syleus niečo hovorí. Všetky ostatné ich atické znázornenia pochádzajú z obdobia približne medzi rokmi 490 a 460 pred Kr. a sú identifikovateľné podľa náradia, ktoré Herakles drží, buď je to čakan alebo dvojsečná sekera.
Referencie
Kategória:Divadelné hry starovekého Grécka