Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945 bol najničivejší nálet 15. leteckej armády amerických vzdušných síl na územie terajšieho Slovenska počas druhej svetovej vojny. Nové Zámky, v tom čase mesto v severnom Maďarsku, boli strategickým železničným uzlom a na konci druhej svetovej vojny sa preto stali cieľom troch náletov. Prvý nálet prišiel 7. októbra 1944 a druhý sa udial o týždeň neskôr 14. októbra. Najtragickejšie tretie bombardovanie postihlo mesto 14. marca 1945. Počet obetí sa odhaduje na 700. Mnohé z nich neboli identifikované. Z pôvodných 3 394 domov bolo po treťom nálete zasiahnutých 2 023 domov, vrátane prakticky všetkých historických budov, ktoré sa museli po skončení vojny zbúrať. Nové Zámky, v medzivojnovom období štvrté najväčšie mesto na Slovensku, sa v dôsledku tejto katastrofy prepadlo na súčasnú pätnástu priečku.
Predohra Maďarsko vstúpilo 9. apríla 1941 do vojny proti Juhoslávii a 27. júna 1941 vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu. Dňa 6. decembra 1941 vyhlásila Veľká Británia vojnu Maďarsku ako štátu, ktorý sa zúčastňoval vojny proti ZSSR. Potom, ako Japonsko napadlo Spojené štáty útokom na Pearl Harbor a Nemecko vyhlásilo vojnu USA, maďarský predseda vlády László Bárdossy vyhlásil 15. decembra 1941 tiež v mene Maďarska vojnu Spojeným štátom. Senát USA odhlasoval vypovedanie vojny Maďarsku až 4. júna 1942 rezolúciou 320.
Americké nálety na Maďarsko začali 3. apríla 1944 bombardovaním Budapešti. Po neúspešnom pokuse regenta Miklósa Horthyho uzavrieť prímerie v mene Maďarska a vystúpiť z vojny prevzal 15. októbra 1944 moc v krajine režim Ferenca Szálasiho. Maďarsko pokračovalo v boji po boku Nemecka a jeho územie sa stalo dejiskom bojov a cieľom ďalších náletov. Nové Zámky boli prvýkrát bombardované 7. októbra 1944, kedy na mesto dopadlo asi 600 až 700 bômb. Nálet mal približne 800 obetí. Druhý letecký útok vykonali o týždeň neskôr, 14. októbra, lietadlá, ktorých primárnym cieľom boli ropné rafinérie v Blechhammeri (dnes Blachownia Śląska) a Odertale (Zdzieszowice) na juhu dnešného Poľska (vtedy na území Nemecka). V dôsledku zlého počasia však bol bombardovaný náhradný cieľ, železničný uzol Nové Zámky. Pri tomto bombardovaní zahynulo asi 400 ľudí. Výsledkom dvoch náletov na Nové Zámky bola ťažko poškodená hlavná budova železničnej stanice, zničené vozňové, rušňové depo a koľajište, výhybky a návestidlá, elektrické manipulačné zariadenie, rušne a železničné vagóny.
Priebeh náletu Dňa 14. marca 1945 napadlo celkovo 634 štvormotorových bombardérov B-24 Liberator a B-17 Flying Fortress 15. leteckej armády amerických vzdušných síl so stíhacou ochranou lietadiel P-51 Mustang a P-38 Lightning ropné rafinérie v Szőny a Almásfüzitő v Maďarsku, zriaďovacie stanice v Komárne a Nových Zámkoch v Maďarsku, v Záhrebe v Juhoslávii, vo Viedenskom Novom Meste, Grazi a Knittelfelde v Rakúsku. Deväťdesiat lietadiel P-38 vykonalo strmhlavý nálet na most v juhoslovanskom meste Ptuj, pričom 42 z nich následne ostreľovalo železničnú dopravu v Juhoslávii a Rakúsku. Ďalších 21 stíhačiek P-51 útočilo na železničnú dopravu v Rakúsku. Bombardéry B-24 a B-17 taktiež zhadzovali zásoby v severnom Taliansku a Juhoslávii.
thumb|left|Bombardér B-24 Liberator 464. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF zhadzuje bomby, ilustračný snímok
Svoje bomby zhodilo kompletné 55. bombardovacie krídlo, pričom 464. bombardovacia skupina vyslala na Nové Zámky z talianskej základne Pantanella 42 lietadiel B-24 Liberator rozdelených do dvoch útočných zoskupení, Red Force vedené Lt.Col. Geraldom W. Blackom a Blue Force pod velením Lt.Col. Jamesa H. Gilsona. B-24H (42-94878 „Pensy Belle“) musel ukončiť let predčasne, pričom odhodil bomby do Jadranu a pristál na základni Prkos v Juhoslávii. Bombardéry sa nad Balkánom orientovali kvôli oblačnej pokrývke pomocou radaru, ale nad severným Maďarskom sa mračná postupne trhali a nad Novými Zámkami už bola čistá obloha. Nad cieľ sa dostalo 36 Liberatorov. Približne o 13:08 hod. zhodilo 16 bombardérov prvého zoskupenia Red Force spolu 39,75 ton bômb na okrajovú časť stanice. O 13:11 zaútočilo 20 strojmi druhé zoskupenie Blue Force, ktoré však minulo cieľ o kilometer, a zasiahlo centrum mesta. Počas letu späť posádka Lt. Donalda L. Bahnsena zo 779. bombardovacej letky na B-24L (44-49731 „Hoosier Pete“) zistila, že nemá dostatok paliva na spiatočný let. Zamierili preto k letisku Pécs, kde už bola zóna oslobodená Červenou armádou. Po pristátí na letisku zistili, že Rusi pre nich nemajú benzín, a tak s nimi zotrvali niekoľko dní v Maďarsku. Zvyšok pokračoval v lete na juh a o 16:24 lietadlá pristáli na svojej základni.
Podľa správy 464. skupiny sa 460. bombardovacia skupina na tejto misii oneskorila. Do akcie vyslala zo základne Spinazzola 41 Liberatorov, takisto rozdelených do dvoch zoskupení. Red Force tvorilo 21 lietadiel, ktoré vzlietli o 08:40 hod., nasledované 20 bombardérmi Blue Force, z ktorých prvý vzlietol o 09:51. Ako prvé sa nad Nové Zámky dostalo zoskupenie Red Force, ktorého 19 B-24 zhodilo v čase 13:33 na cieľ 47,5 ton bômb. Aj keď oblohu pokrývala zo 4/10 oblačnosť, cieľ bol identifikovaný a bombardovanie prebehlo vizuálne bez použitia radaru. Devätnásť Liberatorov druhého zoskupenia Blue Force sa oneskorilo a cieľ už našlo kompletne zahalený oblačnosťou. Z toho dôvodu presmerovali svoj útok na náhradný cieľ, železničnú stanicu v meste Szombathely. Ani tu sa však nálet neuskutočnil kvôli nepriaznivým podmienkam, a tak po poslednom neúspešnom pokuse bombardovať železničnú stanicu v Záhrebe odhodili tri stroje bomby do Jadranského mora. Jeden B-24 núdzovo odhodil bomby nad Juhosláviou po poruche motorov a posádka ho opustila na padákoch. Zvyšných 15 lietadiel sa vrátilo na základňu so svojimi bombami na palubách.
thumb|Liberator patriaci 465. skupine
O 08:56 odštartovalo zo základne Pantanella 42 lietadiel B-24 patriacich 465. skupine. Formácia sa tiež rozdelila do dvoch Forces. Red Force viedol Cpt. Jack Knowles a Blue Force letelo pod velením Cpt. Jenningsa P. Dawsona. Nad cieľ priletelo 30 bombardérov, ktoré medzi 13:3113:33 hod. zhodili na cieľ z výšky 6 500 metrov celkovo 72,5 ton 250-kilogramových bômb. Zoskupenie Red Force bombardovalo vizuálne s použitím C-1 autopilota, kým Blue Force začalo nálet pomocou PFF radaru, ale neskôr odhodilo po synchronizácii nad cieľom bomby vizuálne. Bomby dopadli prevažne na severozápade cieľa, pričom koľajisko utrpelo 15 až 20 zásahov. Dvanásť posádok 465. skupiny úlohu nesplnilo. Osem Liberatorov doviezlo bomby späť na základňu, z ktorých tak tri učinili z dôvodu poškodenia motorov. Päť lietadiel nasledovalo svojho box leadera (veliteľa boxu), ktorý nemohol kvôli oblačnosti nad cieľom identifikovať bod zhodu, a tak nebombardoval. Tri stroje sa zbavili bômb nad Jadranom a jeden B-24 núdzovo odhodil bomby pred cieľom po zásahu flaku. O 16:25 pristálo 36 bombardérov na základni. Dva Liberatory museli núdzovo pristáť na spojeneckom území. Osem bombardérov bolo nad cieľom poškodených protilietadlovou paľbou. Na palubách bolo po návrate šesť zranených letcov. V zostave 465. skupiny bola tiež posádka 1st Lt. Roberta E. Martza zo 781. letky na B-24L-1-FO (44-49085 biele Y), ktorý si požičali od 782. letky. Išlo o bombardér v úprave Pathfinder s radarom Mickey na palube. Nad cieľom bol zasiahnutý protilietadlovým delostrelectvom. Posádka odhodila svoje bomby a bola pripravená na otáčací manéver doprava. Na mieste pilota vzplanul malý požiar. Pilot Martz bol na mieste mŕtvy. Druhý pilot 2nd Lt. William A. Bradley sa snažil udržať lietadlo pod kontrolou. Motory boli neovládateľné a vrtule sa točili na plné otáčky. Zrazu sa stroj nečakane zvrtol doľava a zakolísal sa. Potom sa lietadlo zastavilo vo vzduchu a nastalo ticho. Z posádky sa zachránil iba inžinier T/Sgt. Vincent A. Beeson. Zvyšným jedenástim letcom sa nepodarilo opustiť horiaci a padajúci Liberator, pričom zahynuli na palube zásahom flaku alebo pri dopade stroja na zem v Nových Zámkoch. Lietadlo sa zarylo hlboko do zeme.
Zo základne Venosa vzlietlo o 09:14 hod. 38 Liberatorov 485. skupiny. Lt.Col. Atkinson viedol zoskupenie Red Force s 19 B-24 a ďalších 19 strojov zaradených do Blue Force podliehalo vedeniu Maj. Dolima, zástupcu veliteľa 829. letky. Po vzlete sa obe zoskupenia, 19 lietadiel Red Force a 19 strojov Blue Force, zoradili do jednej línie letiac za sebou v intervale 13 minút. Päť B-24 sa predčasne muselo vrátiť domov. Stíhacia ochrana sa nedostavila. Formácia 465. skupiny priletela nad Nové Zámky ako posledná. Posádky 17 lietadiel prvej vlny Blue Force prileteli nad cieľ ako prvé o 13:51 a zhodili z výšky 6 500 metrov 42 ton 250-kg RDX bômb. Druhá vlna 16 Liberatorov Red Force priletela nad cieľ o 14:13 a 11 B-24 zhodilo na stanicu v Nových Zámkoch 27,5 ton bômb. Päť bombardérov nebolo schopných identifikovať cieľ a nezhodilo bomby. Bomby Blue Force dopadli na severozápadný koniec stanice a Red Force zasiahla juhovýchodnú časť stanice. Protilietadlová paľba zanedbateľne poškodila šesť lietadiel. Po nálete sa posádky vrátili na svoju základňu, kde o 16:46 pristálo 26 strojov. Dvadsiaty siedmy bombardér havaroval na pristávacej dráhe, čo si vynútilo presmerovanie pristátia zvyšných piatich posádok na základňu Pantanella.
thumb|Stíhačka P-51 Mustang v typickom označení 325. stíhacej skupiny
Bombardéry útočiace na Nové Zámky sprevádzali počas svojej 246. misie piloti 325. stíhacej skupiny na lietadlách P-51 Mustang. V oblasti cieľa sa dostali do kontaktu s nepriateľom, pričom dvojica nič netušiacich Messerschmittov Bf 109 útočila na formáciu sovietskych bombardérov. Americkí stíhači zaútočili a zostrelili jeden nemecký stroj. Druhú nemeckú stíhačku nárokovali ako poškodenú. Potom mal jeden americký letec poruchu na kyslíkovom prístroji svojho Mustangu a po klesnutí cez mraky uvidel formáciu asi 34 Focke-Wulfov Fw 190, ktoré útočili na sovietsku kolónu vozidiel na ceste juhozápadne od Budapešti. Rádiom požiadal o pomoc a po prekvapivom útoku si letci 325. skupiny nárokovali 23 potvrdených zostrelov, 1 pravdepodobný zostrel a 3 poškodené nepriateľské lietadlá. Najúspešnejším bol 1st Lt. Gordon H. McDaniel, ktorému boli priznané zostrely piatich lietadiel Fw 190. Išlo o zmiešanú formáciu nemeckých a maďarských bojových Fw 190. Časť Fw 190F-8 patrila 1. letke 102. bojovej skupiny Maďarského kráľovského letectva, ktorá v skutočnosti stratila štyri stroje, z toho tri v dôsledku nepriateľskej paľby a jeden narazil do telefónnych drôtov. Luftwaffe stratila v súboji s americkým stíhacím sprievodom 6 Fw 190 patriacich bojovej eskadre SG 2. Americké vzdušné sily stratili dve stíhačky z 318. letky, P-51D-5 (44-13430 „McGuire/Lady Jane“) a P-51D-20 (44-63360), ktoré dopadli na dnešnej maďarskej strane Dunaja. 1st Lt. Lloyd W. Adamson bol uvedený ako nezvestný a podľa maďarských historikov ho zostrelil maďarský pilot poručík Lajos Varga z 1. letky 102. skupiny. Druhý zostrelený 2nd Lt. Paul J. Murphy, Jr. pristál na ruskej strane frontu a dostal sa do bezpečia.
Výsledky náletu