Boje o vstup do Turčianskej kotliny (inak aj boje o Priekopu) boli viac ako dva týždne trvajúce boje na severe Turčianskej kotliny počas Slovenského národného povstania, kde po ústupe zo Strečnianskej tiesňavy slovenskí povstalci a partizáni odolávali tlaku nemeckých bojových skupín Junck a Ohlen (z ktorých bola sformovaná 178. divízia Tatra) a neskôr aj skupiny Schäfer na Turiec a Martin. Napriek prevahe Nemcov v ťažkých zbraniach a letectve boli povstalci donútení ustúpiť z Turca až potom, ako nemecká bojová skupina Schill prenikla do Turca z Hornej Nitry a ohrozila tak povstalecké tylo sformovanej V. Taktickej skupiny Ďumbier sfromovanej z povstaleckých jednotiek v Turci.
Predohra Od prvých dňov povstania prebiehali tvrdé boje na severozápadnom úseku povstaleckého frontu, kde útočili okupačné bojové skupiny plk. von Ohlena a plk. von Juncka. 30. augusta bola Nemcami obsadená Žilina a po piatich dňoch ťažkých bojov v Strečnianskej tiesňave sa Nemci prebojovali do horného Turca a 4. septembra vstúpili do Vrútok. Postupujúce nemecké tanky boli hlásené veliteľom húfnicovej batérie npor. Štefunkom dokonca v smere z Priekopy na Košúty, čo primälo veliteľa pplk. Emila Perka vydať rozkaz o stiahnutí sa povstalcov z Turca k Čremošnému. Samotný Perko sa počas presunu na Čremošné z Štubnianskych Teplíc spojil s veliteľstvom armády v Banskej Bystrici, kde náčelník štábu mjr. Július Nosko považoval ústup za predčasný. Pplk. Perko a npor. Veličko sa vrátili do Martina a cestou vracali ustupujúce jednotky naspäť na front k Priekope.
V noci na 5. septembra sa Nemci stiahli do Vrútok a povstaleckí vojaci a partizáni vybudovali obranné postavenia od Priekopy cez Lipovec a Kľačany. Na Troch Duboch pristáli prvé sovietske lietadlá a priviezli okrem delegácie SNR vedenej Karolom Šmidkem 40 protitankových pušiek, 22 guľometov a 120 samopalov, ktoré boli prevážané autami do Turca. Pplk. Perko a npor. Veličko vypracovali v noci na 5. septembra plán na ďalšie dni bojov. Úlohou vojakov a partizánov bolo zastaviť ďalší postup nepriateľa na Turčiansky sv, Martin a po posilnení vytlačiť Nemcov z Vrútok i pravého brehu Váhu a zničiť ho v Strečnianskej tiesňave. Plán schválilo aj veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku a k protiútoku dalo k dispozícii aj záložný prápor stotníka Jobáka z Kraľovian, 8cm batériu npor. Štefana Kajdúcha, 4 mínomety a 8 ťažkých guľometov zo zálohy 1. obrannej oblasti a nezistený počet mínometov a guľometov z veliteľstva druhej obrannej oblasti. Jánošík (partizánska brigáda) prisunula oddiely Vozňuka a Riabykina, ktoré obsadili ľavý bok obrany pešieho práporu stotníka Vitalaya. 2. slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika z Kuneradu vyslala 200členný oddiel Alojza Ritnošíka s cieľom útočiť na nepriateľa pri Vrútkach a Dubnej Skale. Zároveň sa veliteľ 1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika npor. P. A. Veličko obrátil na Jegorova, veliteľa 1. československej partizánska brigády J. V. Stalina so žiadosťou o pomoc ten po konzultáciách Veličkovej požiadavky na Veliteľstva 1. čs. armády v Banskej Bystrici vydal 6. septembra rozkaz na presun svojich jednotiek do Turca. Postupne prichádzali večer 6. septembra oddiel npor. F. J. Kaličenka prepravený vlakom z telgártskeho bojiska, v dopoludňajších hodinách 7. septembra prišli oddiely N. V. Rylina a kpt. Ozábala, ktoré bol odvolané z akcie pri Nitre. Z Ružomberka prišiel oddiel N. A. Belova. Štáb brigády sa presunul do Martina a Jegorov začal organizovať s veliteľom bojového úseku povstaleckej armády pplk. Emilom Perkom a Veličkom obranu Turca. Povstalci tak prekonali vážnu krízu.
Bitka
Od rána 5. septembra prebiehali obojstranné delostrelecké prepady. Povstalecká obrana na čiare Záturčie - Priekopa - Súčany - Šútovo bola stabilizovaná. Na strane protivníka došlo transformácií nemeckých formácií v Turci. Bojové skupiny Junck a Ohlen doplnené o ďalšie jednotky vytvorili tankovú divíziu Tatra.
Dňa 5. septembra vyrazila z Vrútok na Priekopu nemecká pechota, podporovaná tankmi. Peší prápor Vitalay s rotami bojovej skupiny Žilina a s partizánmi 1. brigády Stalin a 1. brigády Štefánik útok odrazili.
V popoludňajších hodinách vyrazili dva povstalecké tanky Pz III V-3.060 (por. útv. Ľudovít Ruman) a V-3.061 (dôst, zást. Cyril Kubinec) zo svojho postavenia na futbalovom ihrisku v Vrútkach, odkiaľ dva dni predtým ostreľovali nemecké postavenia v kameňolome. Ich úlohou bolo zničiť delostreleckú rozhľadňu v Evanjelickom kostole na západnom okraji Vrútok pri ceste smerom na Žilinu. V priebehu útoku bol tank Cyrila Kubinca zasiahnutý a posádka sa zachránila. Ľudovít Ruman do svojim tankom úlohu splnil a nemecká rozhľadňa bola zničená. Na spiatočnej ceste s vežou obrátenou dozadu, aby si kryl zadok, dostal Rumanov tank zásah do motora. Posádka horiaci tank opustila a následná detonácia tank rozmetala.
Paralelne s útokom povstaleckých tankov Pz III útočili po ľavej strane cesty smerom od Záturčia na Vrútky aj tri ľahké tanky LT vz. 38 čaty por. útv. Štefana Bodnára. Narazili na šesticu nemeckých tankov a zviedli ústupový boj až k mostu cez rieku Turiec severne od Priekopy. Most partizáni následne vyhodili do vzduchu, čím zadržali nepriateľské tanky. Bodnárova čata zostala v obrane severne od Priekopy po celú noc.
Povstalecké tanky útočili osamotene a nekoordinovane, bez podpory delostrelectva a bez súčinnosti s pechotou, a tak stávali ľahkou korisťou nepriateľských tankov a protitankového delostrelectva.
Ráno 5. septembra zaútočili Nemci aj na pravom brehu Váhu smerom na obec Lipovec, ktorú bránila rota partizánov pod velením lipovského rodáka Róberta Lamoša. Po ťažkom pouličnom boji Nemci obec obsadili a vypálili, pričom padlo mnoho Nemcov i povstalcov vrátane ich veliteľa Róberta Lamoša. Zvyšok partizánov ustúpil Kľačian, kde sa pripojili k prichádzajúcemu Kaličenkovmu oddielu z 1. partizánskej brigády Stalin. Pplk. Perko vyslal do Sučian aj prápor stotníka Oškvarka, ktorý zaujal na pravom brehu Váhu obranu čiare výšina Jarolímvýšina Kečkacintoríntrigonometer 538 Bukovina a tým prehradil nemecký postup aj na pravom brehu Váhu.
Povstalecké protiútoky 6.9. septembra
Plán povstaleckého protiútoku 6. septembra prerokoval pplk. Perko a mjr. Deretič s veliteľmi partizánskych brigád kpt. Jegorovom a npor. Veličkom. Na ľavom brehu Váhu mali útočiť na Vrútky prvosledové roty vojakov i partizánov s tankmi, podporované paľbou delostrelectva. Partizánsky oddiel Kaličenko 1. brigády Stalin sa mal presunúť na kótu 713 nad obcou Kľačany a zaútočiť na bok nepriateľskej obrany na delostrelecké batérie pri obci Lipovec.
Ráno o 5. hod. zaútočili po krátkej delostreleckej príprave povstalci podporovaní tankami na nemeckú obranu pri Vrútkach. Dosiahli križovatku ciest pred Vrútkami a Javorovú dolinu, ale nemeckú obranu pre sústredenú paľbu diel, mínometov, guľometov a ručných zbraní neprerazili. Povstalci sa opevnili na dosiahnutej čiare a udržali ju až do nasledujúceho dňa. Úspech útoku zhatil aj fakt, partizánsky oddiel Kaličenko vzhľadom na dlhý presun do tyla nepriateľa na kótu 713 nestihol načas zaútočiť na nemecké postavenie pri obci Lipovec.
Útok povstalcov zo 6. septembra mal napriek čiastočnému úspechu pomerne veľký význam. Podľa dokumentov, ktoré našli povstalci u mŕtveho nemeckého podplukovníka, mali nemecké vojská v úmysle v nasledujúcich dňoch vyraziť do útoku na Martin a na Kraľovany, ktoré plánovali dobyť do 9. septembra. Povstalci nečakaným útokom nemecký útok predišli a narušili jeho prípravy.
Ráno 7. septembra zaútočili Nemci tromi prúdmi na vrútockom smere, a to na postavenia povstalcov, ktoré títo dosiahli počas útoku v predchádzajúci deň. Prvý prúd pechoty s tankmi prenikal povstaleckou obranou smerom na Priekopu. Druhý postupoval severnými okrajmi lesa od kóty 560 na výšinu Osiková proti pešiemu práporu Vitalay. V priebehu ťažkých bojov povstalci zastavili útok nepriateľa na terénnej čiare kóta 560severný okraj obce Dolné Záturčiejužný okraj obce Priekopavýšina 406 Hrádok, odkiaľ Nemci kontrolovali celé územie po oboch stranách Váhu až po kótu 538 Bukovina a po kótu 393 pri Sučanoch. Na pravom brehu Váhu dobyl nepriateľ v boji proti partizánom oddielu Kaličenka obec Kľačany. Eskadra lietadiel Ju-87 podnikla niekoľko náletov na mesto Martin, pričom zničila niekoľko povstaleckých nákladných áut. Zasiahnuté boli aj kasárne Pluku útočnej vozby, v ktorých padli náletu za obeť dva nepojazdné tanky LT vz. 40.
Napriek uvedeným čiastočným územným ziskom nepriateľské situačné hlásenie zo 7. septembra otvorene priznalo neúspech 178. divízie Tatra: „Stav operácií je t. č. taký, že následkom nie dostatočných síl ustala činnosť. Najdôležitejšou úlohou je nadviazať spojenie s bojovou skupinou Schäfer, ktorá je v priestore Ružomberka, a definitívne zabezpečiť ružomberskú priemyselnú oblasť. Nato je potrebné posilniť severnú skupinu o 2 prápory s delostrelectvom."
Nemci sa aj 8. septembra ráno za hmly pokúsili prelomiť obranu pešieho práporu Vitalay na ľavom boku obrany, v priestore Dolné Záturčie—Osiková. Povstalecká pechota dovolila nemeckým rojniciam v sile práporu pechoty priblížiť sa na účinný dostrel ručných zbraní a guľometov a potom sústredenou paľbami Nemcov ničila. Peší prápor Vitalay s partizánskymi oddielmi brigády Jánošík prešli do protiútoku a zahnali zvyšky ustupujúcich nepriateľských rôt až k Vrútkam. Po tejto porážke nepriateľská pechota už nepodnikala sústredené útoky cez deň. Za hrdinstvo v boji dostal veliteľ práporu Vitalay v rozkaze pplk. Perku pochvalu a prápor premenovali na Železný. 8. septembra prepadli dve roty z 2. brigády Štefánik pod velením Žingora a Popova nepriateľské spojovacie a mínometné jednotky v priestore Dubnej Skaly. V bojoch, ktoré trvali až do poludnia 9. septembra, vyradili z boja asi 50 nemeckých vojakov, minometnú batériu, rádiovú stanicu a telefónnu ústredňu a pútali nemecký peší prápor.
Na 9. septembra bol naplánovaný povstalecký útok. Plán bol vypracovaný v Martine na porade veliteľov pplk. Emila Perka, mjr. Iľju Deretiča, kpt. A. S. Jegorova a npor. P. A. Velička. Jeho cieľom bolo obsadiť Vrútky údermi oddielu Ozábala zo severu a Rylina od západu, Belovov oddiel mal útočiť na Priekopu zo západného smeru. Žingorova brigáda mala na čiare Dubná Skala prehradiť údolie Váhu. Vojenské jednotky mali podporiť útok delostrelectvom a tankami. Útok sa začal 9. septembra delostreleckými prepadmi nepriateľských postavení v Priekope a vo Vrútkach. Ozábalov oddiel zaútočil na severnú časť Vrútok a Belovov oddiel zaútočil v troch prúdoch na Priekopu. Rylinov oddiel sa pri presune k západnej časti Vrútok dostal do delostreleckej paľby nepriateľa a prijal boj na mieste. Do čelného útoku na Priekopu nastúpili francúzsky oddiel a dva povstalecké tanky, jedno samohybné delo a dva kanóny 7.5 cm ťahané traktormi, ktorým velil por. Buocik, no nemecké protitankové delostrelectvo ukryté neďaleko železničného nadjazdu v Priekope túto techniku z boja vyradilo. Žingorova brigáda sa oneskorila a Veličkove oddiely nastúpili do útoku až o dve hodiny. Jegorovove oddiely a oddiely Ozábala a Rylina sa v útoku ocitli osamotené. Ťažké boje pokračovali až do večerných hodín, kedy sa povstalecké jednotky stiahli na pôvodné pozície. Pozornosť nepriateľa odpútala rota por. Ludovíta Šolca vedúca klamný útok na nemecké pozície vo Vrútkach sprava. 80-členná partizánska rota dosiahla južný okraj Vrútok, kde sa povstalci zmocnili niekoľkých mínometov a obrneného transportéra. Vzápätí však Nemci obkľúčili partizánsku rotu por. Šolca z troch strán a v boji proti presile padli veliteľ roty a velitelia čiat Pavel Ruman a Ján Mravec a takmer všetci partizáni. S pomocou útočiacich oddielov Ozábala a Rylina sa prebilo z obkľúčenia len 13 partizánov. Počas útoku padol ďalší veliteľ roty z oddielu Ozábal por. Karaska, veliteľ Rylin bol zranený, ako aj mnoho partizánov. Partizáni ustúpili pod tlakom nepriateľa k Dolnému Záturčiu a ku Košútom.