Ahapij Pylypovyč Šamraj (* 3. október 1896, Myropiľľa, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 7. apríl 1952, Kyjev, Sovietsky zväz, dnes Ukrajina) bol ukrajinský literárny vedec a literárny historik. Pôsobil ako vedecký pracovník Literárnej sekcie Náučno-vedeckej katedry histórie ukrajinskej kultúry v Charkove v rokoch 1925 a 1926 a v Komisii novodobej literatúry Vseukrajinskej akadémie vied a bol redaktorom zbierky Charkivska škola romantykiv (po slovensky Charkovská škola romantikov). Stal sa obeťou stalinizmu.
Životopis Аhapij Pylypovyč Šamraj sa narodil 3. októbra 1896 v obci Myropiľľa.
V roku 1921 ukončil Charkovskú univerzitu a prednášal ukrajinskú literatúru na Charkivskom instytute narodnoji osvity (po slovensky Charkovskom inštitúte národne osvety). Pracoval na Instytute literatury im. T. Ševčenka (po slovensky Inštitúte literatúry T. Ševčenka) – patril medzi význačných predstaviteľov novej školy literárnej vedy. V roku 1925 ho oslovila práca Pavla Nikitiča Sakulina Sociologičejskij metod v literaturovedenii (po slovensky Sociologická metóda v literárnej vede), pod vplyvom čoho začal aplikovať túto metódu vo svojich prácach. Aktívne tak vystupoval proti tzv. formálnej metóde vtedy značne rozšírenej v ukrajinskej vede. Kritike formálnej metódy Ahapij Šamraj venoval článok publikovaný vo vydaní časopisu Červonyj šľach (po slovensky Červená cesta) z roku 1926.
Na začiatku 30. rokov mu NKVD hrozilo väzením. V čase vrcholenia hladomoru utiekol z Charkova do Udmurtskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky, kde prednášal na vysokej škole pedagogickej v Iževsku. Neskôr sa presťahoval do Fergany a do Permu.
Koncom druhej svetovej vojny bol rehabilitovaný a pokračoval na Instytute literatury im. T. Ševčenka (po slovensky Inštitúte literatúry T. Ševčenka). Po návrate z emigrácie pôsobil do roku 1944 na Kyjevskej univerzite.
Po jeho smrti vyšla v roku 1963 publikácia Vybrani staťťi i doslidžeňňa (po slovensky Vybrané články a štúdie).
Publikačná činnosť Nа témy z histórie ukrajinskej literatúry publikoval práce Ukrajinska literatura. Styslyj ohľad (po slovensky Ukrajinská literatúra. Stručný prehľad; v rokoch 1927 a 1928), 3-zväzkovú zbierku Charkivski poety 30-40-ych rr. XIX. st. (po slovensky Charkovskí básnici 30. – 40. rokov XIX. storočia; 1930), čo obsahujú aj poznatky z jeho výskumu ukrajinského romantizmu.
Okrem toho napísal odborné publikácie na témy z teórie a z metodológie literatúry. Pri výskume sa venoval tvorbám Ivana Petrovyča Kotľarevského, Hryhorija Kvitku-Osnovianenka, Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Oleksu Petrovyča Storoženka, Mychajla Mychajlovyča Kociubynského, Stepana Vasyľovyča Vasyľčenka a ďalších. Zo svetovej literatúry sa venoval tvorbám napríklad Williama Shakespearea, Victora Huga, Ernsta Theodora Amadea Hoffmana.
Bol autorom prác a článkov:
Do tekstu tvoriv Hr. Kvitky (po slovensky Text diel Hr. Kvitku, 1926) Stepan Vasyľčenko (1926). Ukrajinska literatura (po slovensky Ukrajinská literatúra, 1927, 1928; učebnica). Deščo pro poetyku j metodolohiju literatury v prohramach fakprofosu INO (po slovensky Čosi o poetika a metodológii literatúry odborovej osvety INO, 1927) vstupné články z zbierkam diel Oleksu Petrovyča Storoženka (1927, 1928). Šľachy Kvitčynoji tvorčosti (po slovensky Cesty Kvitkovej tvorby; vstupný článok k zbierke diel Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka; 1928). Tvorčisť Kociubynskoho v literaturnomu otočenni (po slovensky Tvorba Kociubynského v literárnom okolí, 1929) a ďalšie.
Bol jedným z redaktorov diel Tarasa Hryhorovyča Ševčenka pri vydaní z roku 1930 a autorom vstupných článkov k samostatným dielam Tarasa Hryhorovyča Ševčenka.
Iné projekty
Zdroje
. . . . .
Kategória:Ukrajinci Kategória:Literárni vedci Kategória:Literárni historici