Karel Kálal (* 9. január 1860, Rakov – † 4. apríl 1930, Praha) bol český učiteľ, organizátor školstva a spisovateľ.
Životopis thumb|Rodný dom Karola Kálala v Rakove V Soběslavi vyštudoval učiteľský ústav a potom učil na rade škôl v Česku (Trojovice, Počátky, Stará Bělá, Frenštát pod Radhoštěm, Velké Meziříčí), od roku 1906 bol riaditeľom na Obchodnej akadémii v Písku. Po roku 1918 pôsobil na ministerstve školstva a národnej osvety. Neskôr bol vymenovaný za riaditeľa Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici.
Od 90. rokov 19. storočia propagoval česko-slovenskú vzájomnosť a národnú jednotu. Bol (pred rokom 1905 popredným) činiteľom Českoslovanskej jednoty (ČSJ) a Luhačovických porád , iniciátorom I. Zjazdu priateľov Slovákov. V roku 1905 v Hodoníne organizoval akcie na podporu slovenských študentov .
Bol spoluvydavateľom slovenského časopisu Dom a škola.
Na jeho rodnom dome bola 25. mája 1930 odhalená bronzová pamätná tabuľa s nápisom: Zde se narodil Karel Kálal, spisovatel, 9. 1. 1860.
Udalosti v Černovej V r. 1907 K. Kálal v súvislosti s udalosťami v Černovej spolu s českým právnikom Eduardom Ledererom a básnikom Adolfom Heydukom boli autormi listov nositeľovi Nobelovej ceny Bjørnstjerne Bjørnsonovi. Bjørnson na základe ich informácií začal v Európe informačnú kampaň o národnostných pomeroch v Uhorsku. Fabian, J.: Posledné dni Uhorska, 1990 (edícia Historické listy)
K menej svetlým stránkam tejto kampane patrí historka s vymysleným protestom L. N. Tolstého, k nadšeným propagátorom ktorého K. Kálal patril. Ničnetušiaci Bjørnson odpovedal na „protest“ ďakovným listom. Až z odpovede L. N. Tolstého vysvitlo, že ide o podvrhL. N. Tolstoj v liste B. Bjørnsonovi z 23. októbra 1907: „O pánu Apponyim som nikde a nič nepísal, dokonca som o existencii pána Apponyiho nemal ani tušenia, až kým som nedostal Váš list a novinárske výstrižky na túto tému. Môj článok o jeho činnosti je podvod.“ Citované podľa: Josef B. Michl, Bjørnstjerne Bjørnson, Obzor Bratislava 1970, str.99.
Dielo Slovník slovensko-český a česko-slovenský (s K. Salvom)(Ružomberok, 1896) Na krásnom Slovensku (Praha 1903) Slovensko předválečné, Maďarizace - Vyhubit (Praha 1905, 1930) (Eko-Konzult Brat. 2006) Obrázky spod Tater (Praha 1907) Nové rozprávky (Lipt. Mikuláš 1914) Slovenská revolúcia (1914) Obrazy z dejín Slovenska (1919) Češi na Slovensku (1919) Dějiny Slovenska (Lysá nad Labem 1920) Slovenský slovník z literatúry aj nárečí (Lipt. Mikuláš 1924) Spisy slovakofilské (Mazáč Praha 1928) Přehled slovenských dějin 1928
Od r. 1884 prispieval do českých a slovenských časopisov (Komenský, Pedagogické rozhledy, Česká škola, Slovenská škola, Doma a škola)
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Na stránke školy v Písku V katalógu Vědecké knihovny Olomouc
Kategória:Českí spisovatelia Kategória:Českí pedagógovia