Fra' Guillaume de Villaret (* 1235, Languedoc-Roussillon, Francúzske kráľovstvo – † 9. jún 1305, Cyperské kráľovstvo) bol 24. veľmajster Rádu rytierov Špitálu svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád).
Životopis Guillaume de Villaretsa stal rytierom Rádu v roku 1266, jeho prvou funkciou bol Grand Conservateur alebo Draper, čo zodpovedalo funkcii správcu. V roku 1269 bol vymenovaný za poručíka priorstva Saint-Gilles. V roku 1270 sa stal priorom, bol ním až do roku 1296. Francúzsky kráľ Filip III. postúpil Comtat Venaissin pápežovi Gregorovi X., ktorý 27. apríla 1274 vymenoval de Villaretsa za rektora Comtat Castrum.
Keď veľmajster Odon de Pins 17. marca 1296 zomrel, generálna kapitula 24. marca 1296 v Limasole zvolila za veľmajstra Guillauma de Villareta. Ten bol v tom čase v provensálskom Saint-Gilles. S odchodom na Cyprus sa však neponáhľal, pretože v tom čase sa hovorilo, že nové sídlo Rádu by mohlo byť aj vo Francúzsku, Taliansku alebo dokonca na Pyrenejskom polostrove. Čím dlhšie sa de Villaretov odchod odďaľoval, tým nespokojnosť rytierov rástla. Keď v roku 1297 zvolal generálnu kapitulu do Marseille, bolo mu vyčítané, že neprišiel na Cyprus a jeho postavenie veľmajstra bolo spochybňované. Keď na jar 1299 poslal do Limasolu list, ktorým zvolal generálnu kapitulu na 1. augusta 1300 do Avignonu, nespokojnosť bola na vrchole. Kapitula potom vyslala za ním vyslancov, aby ho presvedčili o potrebe jeho prítomnosti na Cypre. Napokon prišiel do Limasolu, kde sa nová kapitula zišla 5. novembra 1300. Tu bol Guillaume de Villaret oficiálne intronizovaný ako veľmajster Rádu.
V roku 1301 bolo podľa kapitulného dekrétu pod jeho magistrátom ustanovené administratívne rozdelenie majetku rádu na Západe. Táto reorganizácia rádu bola inšpirovaná návrhom, ktorý vychádzal z pojmu špitálsky jazyk (Hospitaller Langue), ktorý rešpektoval jazykové príslušnosť rytierov. Tak bolo vytvorených sedem Langues:
Aragónsko (Pyrenejský polostrov): Amposta, Barcelona, Cizur (Navarra), Consuegra (Kastília) a Crato (Portugalsko) Auvergnensko (juh-stredné Francúzsko): Bourganeuf Anglicko (Veľká Británia a Írsko): Clerkenwell (neďaleko Londýna) a Kilmainham (neďaleko Dublinu) Francúzsko (Francúzske územia severne od Loiry): Corbeil (neďaleko Paríža), Angers a Voulaines Nemecko (väčšina strednej a severnej Európy): Heitersheim, Praha, Antvorskov (teraz v Dánsku), Vrana (teraz v Chorvátsku) a Sonnenburg (teraz v Poľsku) Taliansko: Asti, Benátky, Pisa, Rím, Capua, Barletta a Messina Provensálsko (južné Francúzsko): Toulouse a Saint-Gilles
De Villaret bol úspešný pri získavaní majetku a privilégií od pápeža a európskych kniežat. Uskutočnil veľkú reorganizáciu rádu a v rokoch 1300 až 1304 vyhlásil sériu štatútov, z ktorých najvýznamnejším bola definícia právomocí a postavenia admirála, nového veľkého hodnostára, ktorý bol prvýkrát vymenovaný v roku 1299.
Keď sa špitálnici stiahli na Cyprus, ostrov už okupoval titulárny kráľ Jeruzalema a cyperský kráľ Henrich II. Podľa niektorých zdrojov to bol on, kto nahovoril veľmajstra, aby dobyl ostrov Rhodos. Tento cieľ sa Rádu podarilo dosiahnuť až za Guillaumeovho nástupcu, pričom špitálnici oficiálne sídlili na Rhodose od roku 1310 do roku 1522. Guillaume de Villaret zomrel pravdepodobne 9. júna 1305 na Cypre. Jeho nástupcom sa stal Foulques de Villaret.
Referencie
Pozri aj Maltézsky rád Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov
Iné projekty
Kategória:Veľmajstri Rádu maltézskych rytierov Kategória:Francúzski šľachtici Kategória:Maltézski rytieri Kategória:Priori Rádu maltézskych rytierov