Daniel Gonda (* 12. január 1909, Žemberovce† 13. september 1944, Ľubochňa), bol dôstojník a účastník Slovenského národného povstania. Padol v bojoch o Kraľovany.
Život Daniel Gonda vyštudoval reálne gymnázium v Banskej Bystrici, vojenské vzdelanie získal v rámci ŠDJZ v Pardubiciach a v rokoch 19381939 na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. Po vzniku Slovenskej republiky bol prijatý do slovenskej armády a bol menovaný veliteľom 1. jazdeckej eskadróny v Seredi. V ťažení proti Sovietskemu zväzu Zúčastnil sa ťaženia proti ZSSR, najskôr v období od 23. júna30. júla 1941 s JPO 2 rýchlych jednotiek, neskôr sa na východný front sa vrátil na jar 1942 a tentoraz pôsobil v rámci Smiešaného prieskumného oddielu (SPO) Zaisťovacej divízie, s ktorým sa pomerne úspešne podieľal na protipartizánskych ofenzívnych bojových akciách, prieskumnej a hliadkovej činnosti.
V lete 1943 sa vrátil do ZSSR tretí krát, k Zaisťovacej divízie reorganizovanej na 2. pešiu divíziu. S ňou bol koncom októbra 1943 presunutý do Talianska, kde bola divízia pod názvom Technická brigáda pre svoju nespoľahlivosť prevelená na opevňovacie práce.
Po návrate z Talianska v decembri 1943 bol ustanovený za obranného referenta JPO v Humennom a začiatkom roka 1944 ako stot. jazdectva prevzal jeho velenie, pričom súčasne velil aj humenskej posádke. Počas formovania Východoslovenskej armády prevzal na jar 1944 velenie jazdeckej eskadróny, umiestnenej v Duklianskom priesmyku. V Humennom spolupracoval s okresným ilegálnym vedením KSS, podporoval dodávkami zbraní a munície vznikajúci partizánsky oddiel „Pugačov“. Jeho činnosť bola odhalená a v júni 1944 bol v Bratislave uväznený. Na základe falošného lekárskeho posudku bol však prevezený do Vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde nadviazal spojenie s rôznymi miestnymi odbojovými skupinami.
V povstaní
Po vypuknutí SNP v meste bol 27. augusta 1944, bol poverený vytvoriť povstaleckú jednotku z vojakov nachádzajúcich sa v nemocnici a zo zmobilizovaných záložníkov. Táto jednotka v sile pešej roty sa pod jeho velením presunula do Ľubochne, kde najskôr vo vile Andrej obliehala a brutálnym spôsobom zlikvidovala skupinku okolo 20 Nemcov vrátane jednej ženy (ostrahy tábora nemeckých detí, samotné deti už boli odcestované) a následne vyrabovala obec.
Po tejto pacifikácii možného odporu v zázemí dostal Gonda za úlohu vybudovať so svojou jednotkou v oblasti pevnú obranu, aby mohol zadržiavať nemecký postup v smere od Turca na Ružomberok. Počas tohto obdobia dal zastreliť viacerých slovenských vojakov vracajúcich sa po odzbrojení Východoslovenskej armády domov, ktorí odmietli vstúpiť do jeho jednotky. Po obsadení Ružomberka nemeckou skupinou SS Schäfer 6. septembra 1944 mal Gonda brániť úsek HubováĽubochňaStankovany a prehradzovať postup nepriateľa horným Považím. Po preskupení svojich jednotiek však nevyužil bojovú prestávku na vybudovanie komplexnej obrany a obranu z vojenskotaktického hľadiska nenavrhol najvhodnejšie. Jeho skupina v dňoch 9.12. 1944 dosť rozpačito viedol boje o Kraľoviansku tiesňavu, ktoré viedli k rozbitiu tamojšej povstaleckej obrany a k ústupu zvyškov jeho skupiny do Ľubochnianskej doliny. Nezodpovedný prístup k budovaniu obrany a neschopnosť účinne veliť bojovým operáciam v jemu pridelenom úseku spôsobili, že ho náčelník štábu 1. čs. armády na Slovensku nariadil zatknúť a postaviť pred vojnový súd:
Veliteľ skupiny stot. Daniel Gonda sa v tom čase nenachádzal v obrannom postavení. Podľa rôznych prameňov sa 13. septembra zhodou okolností nachádzal na veliteľstve 1. československej armády v Banskej Bystrici (odkiaľ sa po správe o nemeckom útoku vrátil osobným autom cez Martin), alebo v Kraľovanoch a vybral sa na miesto nemeckého útoku. V Rojkove presadol na miesto spolujazdca na motorke vedenej vojakom Molnárom a vydal sa (údajne pod vplyvom alkoholu) k Hubovej, kde vbehli do cesty nemeckej autokolóne a Gonda bol streľbou z nemeckého guľometu smrteľne zranený.
Po vojne Gondova smrť v boji do značnej miery viedla k ospravedlneniu a následne aj zabudnutiu jeho činov a viedla k jeho prehnanej heroizácii. Vo februári 1947 bol povýšený in memoriam na majora jazd. Pomenovaná je po ňom Gondova ulica v Bratislave.
Vyznamenania 1942 Medaila Za hrdinstvo III. st. 1942 Pamätný odznak I. st. 1945 Rad Slovenského národného povstania I. tr. in memoriam 1945 Československý vojnový kríž 1939 in memoriam 1946 Za chrabrosť pred nepriateľom in memoriam
Referencie
Kategória:Osobnosti SNP Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny Kategória:Slovenské vojenské osobnosti Kategória:Osobnosti zo Žemberoviec