náhľad|Fyziologické účinky GIP a GLP-1 Inkretín je peptidový hormón vylučovaný enterokrinnými bunkami tenkého a hrubého čreva, ktorý je vylučovaný do krvného obehu ako odpoveď na príjem potravy. Inkretíny zodpovedajú za inkretínový efekt, to znamená, že hladina inzulínu v krvi je po vnútrožilovom podaní glukózy nižšia ako po skonzumovaní glukózy. Inkretíny ovlyvňujú tvorbu inzulínu a tým aj regulujú hladinu glukózy v krvi. V súčasnosti sú známe len dva inkretíny: glukagónu podobný peptid 1 (GLP-1, ang. glucagon like peptide), ktorý je produkovaný L-bunkami, a glukózo-dependentný inzulinotropný polypeptid (GIP, gastrický inhibičný peptid), ktorý je produkovaný K-bunkami.

K biologickým účinkom inkretínov patrí stimulovanie tvorby a uvoľňovania inzulínu zvýšením citlivosti Langerhansových ostrovčekov na glukózu, inhibícia apoptózy β-buniek pankreasu, stimulácia sekrécie somatostatínu, spomalenie vyprázdňovania žalúdka a navodenie pocitu sýtosti. +Porovnanie inkretínovŽalúdočný inhibičný peptid (GIP)Glukagónu podobný peptid 1 (GLP-1)ReceptorGIPR (Receptor spriahnutý s G-proteínmi), zvyšuje intracelulárnu koncentráciu cAMPGLP-1R (Receptor spriahnutý s G-proteínmi), zvyšuje intracelulárnu koncentráciu cAMPPankreasGIP aj GLP-1 podporujú rast β-buniek pankreasu a zvyšujú ich počet v pankrease, inhibujú programovanú bunkovú smrť β-buniek GIP zvyšuje vylučovanie glukagónu po jedleGLP-1 znižuje vylučovanie glukagónu po jedleTukové tkanivopodporuje ukladanie tukunezvyšuje ukladanie tuku, podporuje chudnutieKostistimuluje aktivitu osteoblastov, zvyšuje tvorbu kostnej hmotypotláča aktivitu osteoklastov, zabraňuje úbytku kostnej hmoty (vznik osteomalácie, osteopénie)MozogGIP aj GLP-1 podporujú tvorbu spojov medzi neurónmi (podpora neuroplasticity), v hypotalame znižujú chuť na jedlo, znižujú pocit hladu Inkretíny sú degradované dipeptidylpeptidázou 4 (DPP-4), serínovou proteázou, ktorá je prítomná na povrchu endotelových buniek a T lymfocytoch. náhľad|Prehľad analógov inkretínov Liečivá, ktoré sú svojou štruktúrou analogické inkretínom (najmä GLP-1) sa nazývajú inkrenomimetiká, ide o agonistov receptora pre glukagónu podobný peptid 1. Patria sem exendín, lixisenatid, liraglutid, semaglutid, tirzepatid, albiglutid a dulaglutid.

Gén pre žalúdočný inhibičný peptid (GIP) je lokalizovaný na chromozóme 17 pozícia q21.3–q22 a obsahuje 6 exónov. Expresiou tohto génu vzniká polypeptid PreProGIP so 153 aminokyselinami. Proteolýzou PreProGIP vzniká GIP, ktorý je uvoľňovaný z K buniek čriev.

Gén pre glukagónu podobný peptid 1 je lokalizovaný na chromozóme 2 pozícia q36–q37 a má tiež 6 exónov. Expresiou tohto génu vzniká polypeptid so 160 aminokyselinami s názvom proglukagón, ktorý sa v črevách štiepi na glukagónu podobný peptid 1 (GLP-1) a glukagónu podobný peptid 2 (GLP-2). V pankrease vzniká proteolýzou proglukagónu glukagón.

+Historický vývoj vo výskume inkretínovRokAutoriZáver výskumuZdroj1902W.M. Bayliss, E. H. StarlingObjav sekretínu, prvého hormónu vôbec, pôsobiaceho na pankreas1906B. Moore, E. S. Edie, J. H. AbramPozorovanie, že extrakt z duodena pôsobí na endokrinnú aktivitu pankreasu1929La Barre, E. ZunzIzolácia a purifikácia sekretínu, ktorý znižoval hladinu glukózy v krvi. Vytvorili názov sekretín z "intestine secretion insulin"Arch. Int. Physiol. Biochim. 1929; 31: 20–44.1935H. HellerInzulínotropný hormón "duodenín", extrahovaný z duodena, znižuje hladinu glukózy po jedleArch. Pharmacol. 1935; 177:127-133.1960R. S. Yallow, S. A. BersonVyvinutá rádioimunoesej pre inzulínJ. Clin. Invest. 1960; 39: 1157.1964H. Elrick, L. Stimmler, C. J. Hlad, Jr. Y. ArraiObjavený inkretínový efekt: zdravým osobám podali 20 g glukózy orálne alebo intravenózne infúziou trvajúcou hodiny a pozorovali glykémiu a inzulinémiu: pozorovali, že:

časový priebeh glykémie bol takmer zhodný pre obidva spôsoby podania inzuliémia sa vyvíjala rôzne: po orálnom podaní glukózy sa výrazne zvýšila hladina inzulínu v krvi a pokračovala v raste; po intravenóznej infúzii bol vzrast malý a len prechodný1964N. McIntyre, C. D. Holdsworth, D. S. Turner Spoluobjavili inkretínový efekt: glukózu podali do jejuna a intravenózne: pozorovali, že po podaní do tenkého čreva došlo ku výraznej odpovedi inzulínu na podanie glukózy, po intravenóznej aplikácii k slabej odpovedi inzulínu na glukózu. Navrhli, že z jejuna sa uvoľňuje pod vplvom glukózy humorálna substancia.1970J. C. Brown, V. Mutt, R. A. PedersonIzolácia GIP z čreva (vtedy nazývaný polypeptid s gastroenterónovou aktivitou): inhiboval sekréciu žalúdočnej kyseliny1973J. Dupre, S. A. Ross, D. Watson, J. C. BrownObjavená stimulácia sekrécie inzulínu pôsobením GIP u zdravých jedincov1977Tomohiko Taminato, Yutaka Seino, Yasuo Goto, Yoshimichi Inoue, Seizo Kadowaki, Kozaburo Mori, Masumi Nozawa, Haruaki Yajima, Hiroo ImuraZistili, že zmes glukózy a GIP injikovaná intravenózne dvihá hladinu inzulínu viac ako samotná glukóza. Zistili, že hladina glukagónu v krvi po podaní zmesi GIP a glukózy je vyššia ako po podaní samotnej glukózy. Zistili, že v in vitro experimentoch s izolovanými Langerhansovými ostrovčekmi GIP významne zvyšuje sekréciu inzulínu indukovanú glukózou. Zistili, že GIP zvyšuje sekréciu glukagónu indukovanú glukózou. 1978T. E. Adrian, S. R. Bloom,

K. Hermansen

J. IversenPozorovali, že v prítomnosti glukózy GIP stimuluje vylučovanie inzulínu a glukagónu. náhľad|Sekrécia, účinok, deaktivácia a eliminácia GIP a GLP-1 náhľad|243x243bod|Expresia GIP a GLP-1 génov a sekvencie finálnych génových produktov

Referencie

Iné projekty

Kategória:Peptidické hormóny