Česi (po česky Češi) sú západoslovanský národ tvoriaci väčšinu obyvateľov Česka. Ich jazyk je čeština, ktorá je úzko príbuzná so slovenčinou a lužickou srbčinou. Medzi Čechov v širšom zmysle sa dnes spravidla rátajú aj Moravania a medzi predkov Čechov patria tiež keltské a germánske národy.
Menšie skupiny dnes žijú v Rakúsku a ostatnej západnej Európe, v Rumunsku, bývalej Juhoslávii, na Slovensku, väčšie v USA a Kanade.
Dejiny thumb|left|C. V. Muttich: Hanáčka v kroji (1914) Česi v Čechách sú potomkami slovanských kmeňov (tzv. českých kmeňov), ktoré do dnešných Čiech prišli v 6. storočí buď z východného Poľska alebo z Panónskej panvy (resp. najprv z východného Poľska a neskôr v druhej vlne z Panónskej panvy).
Český národ vznikol najskôr v 10. storočí dovŕšením zjednocovania českých kmeňov. Viaceré z nich sa nepodarilo identifikovať, známe sú tieto: Čechovia (podľa ktorých sú pomenovaní Česi) - SZ stredu Čiech, s hradmi Budeč, Levý Hradec, Pražský hrad, Libušín, Tetín Zličania - V stredu Čiech, s hradmi Kouřim a Libice Dudlebovia - Juh Čiech Sedličania - horná Ohře Chebania (meno sporné) - okolie Chebu Lučania - Poohřie, s hradmi Žatec, Drahúš, Rubín, Hradec pri Kadani, Levousy, Vlastislav, Dřevíč Lemúzi (Bilíňania) - povodie Bíliny Děčania - okolo hradu Děčín Litoměřici - okolo hradu Litoměřice Pšovania - okolo hradu Pšov Chorváti (Charváti) - Severné Čechy (nie sú identickí s balkánskymi Chorvátmi), s hradmi Kaly a Ostroměř
Kmene sa zjednocovali od 2. pol. 9. stor. Zjednocovanie zavŕšilo vyvraždenie Slavníkovcov v roku 995, ktorí pod svojim panstvom zjednotili Zličanov, Chorvátov a Dudlebov. Pod vládou Přemyslovcov sa bývalé kmeňové oblasti zmenili na hradné územia spravované dosadzovanými úradníkmi.
V rokoch 1918 - 1992 (okrem 1939 - 1945) Česi žili spolu so Slovákmi v spoločnom štáte Česko-Slovensko, a predtým v rokoch 1526 - 1918 žili spolu so Slovákmi, Rakúšanmi, Maďarmi a pod. v habsburskej monarchii resp. Rakúsko-Uhorsku.
Prakticky od svojho príchodu do Čiech, najmä však od konca 9. storočia a vrcholne v 17. - 18. storočí (tzv. doba temna), boli Česi pod značným kultúrnym, politickým a jazykovým vplyvom susedných Frankov/východných Frankov/Nemcov. Od 13. storočia sa Nemci usídľovali aj v celom pohraničí Čiech a Moravy, odkiaľ boli vysídlení po druhej svetovej vojne. Ich miesto čiastočne zaujali Slováci.
Charakteristika Jazyk Česi hovoria češtinou, západoslovanským jazykom, ktorý má celosvetovo 12 miliónov hovorcov. Ide o flektivný jazyk, vyznačujúci sa komplikovaným systémom skloňovanie a časovanie. K písomným záznamom používa latinku, obohatenú o znaky s diakritikou. Pre výslovnosť je charakteristický pevný prízvuk, opozícia dĺžky samohlások a špecifická spoluhláska/ř. Čeština je oficiálnym jazykom Česka a Európskej únie, tiež je vzájomne zrozumiteľná so slovenčinou a lužickou srbčinou.
Iné projekty
Referencie
Externé odkazy Steinhübel: Kapitoly z najstarších českých dejín
Kategória:Česko Kategória:Slovania