Radoszyce – mesto v Poľsku nachádzajúce sa vo Svätokrížskom vojvodstve v Koneckom okrese.
Mesto je sídlom úradov mestsko-vidieckej obce Radoszyce a farnosti sv. apoštolov Petra a Pavla. Medzi rokmi 1975 a 1998 sa nachádzalo v provincii Kielce. Je súčasťou Sandomierskej zeme, ktorá je časťou historického Malopoľska. Názov je patronymický a pravdepodobne je odvodený od mena Rados alebo Radosz, ktorému patrili okolité pozemky.
História V čase pred vznikom poľského štátu sa osada nachádzala na hranici medzi Malopoľskom a Veľkopoľskom. Presný dátum založenia Radoszyc nie je známy, ale podľa S. Orgelbrand vo Všeobecnej encyklopédii z roku 1884, „Radoszyce sú veľmi starobylou osadou“. Radoszyce sa po prvý raz spomínajú v roku 1364 v dokumente biskupa Jaroslava Bogoria. Jan Długosz pripisoval založenie mesta Kazimírovi Veľkému, avšak Radoszyce sa prvýkrát spomínajú v roku 1400, teda za vlády Vladislava Jagelovského. Najstarším záznamom svedčiacim o dlhej histórii osady je opisný dátum založenia kostola, pôvodne poľovníckej kaplnky svätého Huberta: „Tento kostol bol založený roku nášho Pána tisíc štvrtého“. Radoszyce boli kráľovským mestom Koruny Poľského kráľovstva. V Dlugošových časoch bolo pri sandomierskej katedrále 12 mestských lánov, platili desiatky do Jaszkowskej prebendy. Radnícke lány dávali desiatky farárovi v Opočne.
V roku 1411 Kráľ Vladislav Jagelovský na svojej výprave proti križiakom zastavil v Radošiciach, a oslávil tu Zjavenie Pána. V roku 1425 sa tu opäť zastavil na ceste z Veľkopoľska na Podkarpatskú Rus. V roku 1428 [ 8 ] získali právo skladu. V roku 1428 kráľ pravdepodobne previedol Radoszyce z poľského práva na právo Magdeburské a dal mestu právo konať dva jarmoky : v pondelok po Narodení Panny Márie. P. a na Svätý Dorothy. V roku 1450 V Radoszyciach sa zdržiaval kráľ Kazimír IV. Jagellonský a istý čas sa v Radoszyciach zdržiavali aj kráľove dcéry, pravdepodobne na ochranu pred morom (cholerou). V roku 1456 Kazimír IV. Jagelovský potvrdil výsady udelené jeho predchodcami, oslobodil mešťanov od všetkých colných povinností v krajinea povolil im kupovať soľ z kráľovských soľných baníach. V 15. storočí sa v Radošiciach uskutočňovali zasadnutia mestského súdu.
Podľa inšpekcie z roku 1564. Mesto patrilo pod starostu Chęciny a priľahlé obce Radoska a Grodzisko slúžili ako jeho predmestia. V prevádzke boli dva mlyny a v kráľovskom lese bolo 6 hút (5 činných).
Počas švédskej potopy boli dejiskom bojov vojská Poľskej republiky a spojenecké invázne armády Švédska a Transylvánie. V roku 1656 mesto obsadili švédske vojská. Cez Radoszyce tiahol počas vojen kráľ Ján Kazimír spolu s jednotkami bojujúcimi proti útočníkom a medzi inými napr. Na obrane Krakova sa podieľala pechota Sandomierz Lanowa, teda radoszyckí mešťania a roľníci. Obdobie potopy prinieslo obyvateľom obrovské náklady spojené s pobytom votrelca Karol Gustáv sa okrem iného zdržiaval v Radoszyciach a odtiaľ vydal rozkaz, aby Švédi prevzali prechody cez rieky Bug a Narew a tento postup predĺžili sedmohradské vojská Juraja II. Rákócziho, ktoré mu prišli na pomoc), ako aj Všetkým pospolitým. Medzi najvýznamnejšie škody patril hospodársky úpadok, lúpeže, pustošenie polí, rekvirácia majetku, pustošenie mesta a jeho čiastočné vypálenie útočníkmi. Pochod spojeneckých jednotiek Commonwealthu (napr. tatárske vojská prichádzajúce na pomoc alebo vojská cisára Leopolda) bol zasa spojený s úplným vyplienením mesta. Pauperizáciu obyvateľstva sprevádzali rýchlo sa šíriace choroby, vrátane tzv morový vzduch.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Mestá v Svätokrížskom vojvodstve