Mons., ThDr. Jozef Medový (* 1. marec 1926, Smolenice, ČSR† 11. október 1999, Santa Marinella, Taliansko) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, pápežský prelát, prepošt a cirkevný právnik. Bol jedným zo zakladateľov Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme.
Bol zodpovedným redaktorom mesačníka Slovenské hlasy z Ríma. Pápež Pavol VI. ho vymenoval za monsignora, neskôr sa stal pápežským prelátom.
Život vľavo|náhľad|Jozef Medový pred rodným domom v Smoleniciach Narodil sa v roku 1926 v Smoleniciach, v dome na dnešnej Ulici SNP. Pochádzal z roľníckeho prostredia, jeho rodičmi boli obuvník Alexander Medový a Anna, rodená Kolarovičová. Mal o dva roky mladšieho brata Ladislava.
Ľudovú školu vychodil v rodnej obci, následne v roku 1945 zmaturoval na Rímskokatolíckom biskupskom reálnom československom gymnáziu v Trnave. Študoval teológiu na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1946 publikoval v Jazykovednom sborníku krátku esej s názvom „Arcibiskup svätý Metod a biskup Viching“. V roku 1947 ho trnavský apoštolský administrátor Ambróz Lazík poslal na ďalšie štúdiá do Ríma, kde získal ďalšiu kňazskú formáciu na Pápežskom kolégiu svätého Jána Nepomuckého. Na Pápežskej lateránskej univerzite absolvoval štúdiá filozofie, teológie, kánonického a svetského práva. V roku 1955 získal po obhajobe práce Missio sancti Methodii inter Slavos (slov. Poslanie svätého Metoda medzi Slovanmi) licenciát z kánonického práva a doktorát z teológie. 23. decembra 1950 prijal v Ríme sviatosť kňazstva. vľavo|náhľad|Kostola svätého Františka z Assisi v Marina di Cerveteri, kde Medový pôsobil Po nástupe Komunistickej strany ČSR k moci sa pre prenasledovanie Katolíckej cirkvi nemohol vrátiť domov a zostal pôsobiť v Taliansku, v diecéze Udine a v rímskej suburbikárnej diecéze Porto-Santa Rufina. Spočiatku pôsobil ako farár v Castelgiuliane, neskôr v Marina di Cerveteri. Okrem toho zastával diecézne úrady vedúceho liturgickej komisie, duchovného asistenta Katolíckej akcie a člena cirkevného súdu miestnej diecézy. Bol tiež prepoštom kapituly katedrály v La Storte a pôsobil aj ako konzultant Kongregácie pre duchovenstvo.
Popri záväzkoch vo farnostiach a v diecéze sa sa angažoval aj v prospech slovenských exulantov v Taliansku. Na návrh slovenských biskupov Eduarda Nécseya a Ambróza Lazíka bol vymenovaný za vicerektora Pápežského kolégia svätého Jána Nepomuckého. Zaslúžil sa tiež o založenie Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme a o jeho uznanie zo strany Katolíckej cirkvi i talianskeho štátu. Bol zodpovedným redaktorom mesačníka Slovenské hlasy z Ríma. Pápež Pavol VI. ho 16. februára 1967 vymenoval za monsignora, neskôr, 14. mája 1993, sa stal pápežským prelátom.
Zomrel v roku 1999 v Taliansku. Bol pochovaný na rímskom cintoríne Palidoro.
Ocenenia Pápež Pavol VI. ho 16. februára 1967 vymenoval za monsignora, neskôr, 14. mája 1993, sa stal pápežským prelátom.
V rokoch 2012/2013 vyšla v taliančine a slovenčine Medového biografia od Roberta Serafiniho. 28. februára 2016 bola v Smoleniciach pri príležitosti 90. výročia narodenia Jozefa Medového odhalená pamätná tabuľa.
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Kategória:Absolventi Pápežskej lateránskej univerzity Kategória:Absolventi vysokých škôl v Taliansku Kategória:Osobnosti zo Smoleníc Kategória:Slovenskí kánonisti Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi Kategória:Slovenskí náboženskí spisovatelia