Rozkaz veliteľa 1. česko-slovenskej armády na Slovensku o prechode armády na partizánsky spôsob boja bol posledný rozkaz brigádneho generála Rudolfa Viesta vo funkcii veliteľa 1. česko-slovenskej armády na Slovensku počas Slovenského národného povstania, ktorým upresňoval ďalšie pôsobenie jednotiek povstaleckej armády po 28. októbri 1944.
Predohra Dňa 18. októbra 1944 začala generálna ofenzíva nemeckých okupačných síl proti povstania. V reakcii na situáciu odsúhlasila Rada na obranu Slovenska a predsedníctvo Slovenskej národnej rady plán veliteľa 1. česko-slovenskej armády na Slovensku gen. Rudolfa Viesta o ústupe do predom vytýčených obranných oblastí v Nízkych Tatrách, Veľkej Fatry a Slovenskom rudohorí.
Nakoľko sa situácia zhrošovala najmä na východnej strane povstaleckého územie, vydal veliteľ povstaleckej armády rozkaz, ktorý nariaďoval jednotkám armády, ktoré sa nachádzali južne od centra povstania Banskej Bystrice, aby sa presunuli do priestorov na sever od mesta a vyhli sa tak odrezaniu od Nizkych Tatier.
Velenie povstaleckej armády vyslalo na Donovaly svoj ubytovací sled už 25. októbra. Počas 26. októbra ustúpilo na Donovaly aj velenie povstaleckej armády, Slovenská národná rada a ďalšie orgány povstaleckej moci.
Situácia sa postupne zhoršovala. Jednotky povstaleckej armády sa postupne rozpadali, niektoré časti sami svojvoľne prechádzali na partizánsky spôsob boja a velenie armády s nimi strácalo spojenie. Rozpadli sa aj jednotky určené k obrane Banskej Bystrice. Vojaci odchádzali k partizánom. Už v priebehu 26. októbra bol veliteľ povstaleckej armády vyzvaný, aby armáda čo najrýchlejšie prešla na partizánsky spôsob boja. Zatiaľ návrh odmietol ako predčasný,
V dopoludňajších hodinách 27. októbra 1944 prišiel na Donovaly veliteľ II. Taktickej skupiny plk. pech. Michal Širica, aby požiadal o povolenie prejsť na partizánsky spôsob boja. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že už nemá dostatok vojenských jednotiek na zaujatie obrany na južnom okraji Nízkych Tatier. Situácia bola v tom čase kritická, pokračoval rozklad armády, jednotky svojvoľne prechádzali na partizánsky spôsob boja a veliteľ armády a jeho štáb už nemali možnosť zastaviť jej rozklad. V knihe Takto bojovala povstalecká armáda priznáva jej autor Július Nosko, že vzhľadom vývoj situácie sa im veliteľa armády o nutnosti prejsť na partizánsky spôsob boja podarilo presvedčiť až 27. októbra, t.j. neskoro.
V popoludňajších hodinách toho istého dňa sa veliteľ armády Viest zúčastnil porady na predsedníctve Slovenskej národnej rady. Na štábe povstaleckej armády medzitým konzultovali a koncipovali návrh.
Rozkaz č. 25.843 Návrh rozkazu skoncipoval náčelník štábu pplk. Július Nosko a ľudia na štábe po konzultáciách s brig. gen. Jánom Golianom a poverejníkom pre obranu pplk. Mikulášom Ferjenčíkom. Július Nosko vo svojej knihe Takto bojovala povstalecká armáda ozrejmuje, z akých úvah vychádzal pri jeho koncipovaní.
Pôvodný koncept návrhu rozkazu generál Viest doplnil a opravil a sám doplnil úvod. Vydanie rozkazu sa tak oddialilo na 4.00 hod. 28. októbra 1944. Operačný rozkaz z 27. októbra 1944 mal číslo č. 25.843 Taj. 3 oddel. Jeho znenie bolo nasledujúce :
Referencie
Kategória:Slovenské národné povstanie Kategória:1944 na Slovensku