Pekliansky potok () je hlavnou zdrojnicou vodného toku Kacvínsky potok. Pekliansky potok je potok na Slovensku v regióne Spiš v Prešovskom kraji v okrese Kežmarok na území obce Osturňa a na území Poľska v priestore obcegminy Nižné Lapše, poľsky Łapsze Niżne, v Powiate Novotarskom v regióne Poľský Spiš. Pekliansky potok má od prameňa po sútok zdrojníc dĺžku . Je vodným tokom V. rádu. Slovenská časť povodia toku Pekliansky potok sa nachádza v geomorfologickom celku Spišská MaguraKOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [cit. 2025-06-30].

Prameň Pramení na južnom svahu vrchu Pieskowy Wierch s v nadmorskej výške v lesnom extraviláne v priestore obcegminy Nižné Lapše (poľsky Łapsze Niżne) v Powiate Novotarskom v regióne Poľský Spiš na území Poľska a od slovenskopoľskej štátnej hranice.

Opis toku Od prameňa po slovensko – poľskú štátnu hranicu tečie úsekom dlhým južným smerom cez hon Pieskowe v lesnom extraviláne územia obcegminy Nižné Lapše v Powiate Novotarskom v Poľsku v regióne Poľský Spiš, v vteká na slovenskopoľskú štátnu hranicu. Presná poloha bodu, v ktorom Pekliansky potok priteká na štátnu hranicu (bod č. 010 Hraničnej mapy II-160), je daná v súradniciach v slovenskopoľskom hraničnom operáteMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky: Informačný systém štátnych hraníc. Prešovský kraj, okres Kežmarok, obec Osturňa, Hraničná mapa 1:2000, II-160 a II-159. Dostupné on-line na [cit. 2025-07-01]. Tečie po slovensko – poľskej štátnej hranici juhovýchodným smerom na úseku dlhom . Zo slovenskej strany svojim pravým brehom obmýva v lesnom extraviláne severnú časť územia obce Osturňa v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji v regióne Spiš v jeho subregióne Horný Spiš. Z poľskej strany ľavým brehom obmýva hon Za Pieskowem v obcigmine Nižné Lapše v Poľsku tiež v lesnom extraviláne. V opúšťa štátnu hranicu a tým aj územie Slovenska, skrúca sa na severovýchod a vteká na územie Poľska v regióne Poľský Spiš (bod č. 001 Hraničnej mapy II-159). Po krátkom úseku s dĺžkou v sa končí tok Pekliansky potok, na sútoku hlavnej zdrojnice, ktorou je Pekliansky potok, so sekundárnou zdrojnicou, ktorou je bezmenný krátky potok pritekajúci od juhu z územia Slovenska s dĺžkou . V mieste sútoku zdrojníc sa začína na území Poľska vodný tok Kacvínsky potok, poľsky Kacwiński Potok, ktorý tečie ďalej na sever cez hon Pański Las v gmine Nižné Lapše v Poľsku. Kacwiński Potok vo východnom okraji intravilánu obce Nižné Lapše ústi v na území dnešného Poľska do vodného toku Łapszanka a tento potok ústi ďalej do vodného toku Osturniansky potok, ktorý má na území Poľska názov Kacwinianka.Priebeh vodného toku Pekliansky potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [cit. 2025-07-04].Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. Bratislava 1988. 146 s. S. 51, 126. 79-901-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN). Pekliansky potok pramení na území Poľska v blízkosti slovensko – poľskej štátnej hranice, priteká na slovenskopoľskú štátnu hranicu v priestore geomorfologického celku Spišská Magura, geomorfologického podcelku RepiskoNázvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 119, 120. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).. Po krátkom úseku opúšťa štátnu hranicu a vracia sa do Poľska, kde sa po ďalšom krátkom úseku končí sútokom zdrojníc. Pôvod názvu Názov vodného toku má pôvod v regionálnom apelatíve peklo vo význame lokalita sústredenej produkcie drevného uhlia. Profesia produkcie drevného uhlia bola typická pre celú oblasť subregiónu Horného Spiša i Poľského Spiša ale i širšieho zalesneného okolia. Svedectvom toho je i výskyt geografického objektu Peklo (dnes lúka v lese) vo vzdialenosti juhozápadne od vodného toku Pekliansky potok na území lesného extravilánu obce Osturňa. Porovnaj aj apelatívum peklina vo význame vyhĺbená jama pred pecným otvorom na výrobu smoly a drevného uhlia. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach.Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (46). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 220-222. Dostupné online [cit. 2023-10-28.] Z apelatíva peklo bolo po rozšírení o systémový formant -iansky a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Pekliansky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii spojené so slovným základom peklo. Hydronymum Pekliansky potok bolo štandardizované v roku 2005Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o štandardizácii názvov vodných tokov z 21. marca 2005 číslo GK-1442/2005. Spravodajca ÚGKK SR 2005, ročník 37, čiastka 2, s. 30. Príloha č. 1 a príloha č. 2. [cit. 2025-06-30.]. V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Pekliansky potok nie je jedinečným názvom (jún 2025); štandardizovaný geografický názov Pekliansky potok je na Slovensku na území mesta Levoča v okrese Levoča v geomorfologickom celku Levočské vrchy.

Referencie

Kategória:Potoky na Slovensku Kategória:Povodie Dunajca Kategória:Vodné toky v okrese Kežmarok Kategória:Spišská Magura Kategória:Osturňa Kategória:Geografia Malopoľského vojvodstva