náhled|Nabatejské kráľovstvo Nabatejci (iné, zriedkavé názvy: NabatejoviaDOLINSKÝ, J. Dejiny cirkvi - Kresťanský starovek. Dobrá kniha, 1996, S. 157, NabatajciJANEGA, Š. Úvod do prorockých kníh Starého zákona. 2. vyd. Cirkevné nakladateľstvo, 1989, S. 116) bol kmeň neistého pôvodu, ktorý spočiatku žil kočovným životom a v 6. a 5. stor. pred Kr. obsadil biblický Edom, čiže úrodnú oblasť dnešného južného Jordánska. V 2. storočí pred Kr. (najneskôr 168 pred Kr.) Nabatejci vytvorili Nabatejské kráľovstvo (iné názvy: Nabateja, Nabatejská ríša), ktoré v čase najväčšieho rozmachu (t. j. v 1. stor. pred Kr.) siahalo od Damasku na severe po severovýchodný breh Červeného mora. Nabatejské kráľovstvo zaniklo v roku 105 po Kr., keď bolo začlenené do Rímskej ríše. Hlavným mestom Nabatejského kráľovstva bola Petra.Nabatejci. in: Encyklopédia archeológie. Bratislava: Obzor. 1986. S. 589KRUPA, V., GENZOR, J., GENZOR, P. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1989, S. 143.
Etnicita, jazyk, písmo Podľa niektorých bádateľov Nabatejci boli Aramejčania, ktorí sa postupne pomiešali s Arabmi. Dnes sa však všeobecne uznáva, že Nabatejci boli Arabi, ktorí používali aramejčinu ako spisovný jazyk, ale v ich literárnej aramejčine postupom času pribúdali a silneli arabské prvky.
Zhruba v 1. storočí pred Kr. Nabatejci vytvorili nabatejské písmo, ktoré je blízke aramejskému písmu.
Možný vzťah k Biblii Podľa niektorých názorov sú Nabatejci potomkami prvorodeného Izmaelovho syna Nabajota (Nebajóta) spomínaného v Biblii. Konkrétne v Genezis 25, 13 sa píše: „A toto sú mená Izmaelových synov podľa mien a podľa rodov: Izmaelov prvorodený bol Nabajot, potom Kedar, Adbél, Mabsan,....“Genezis 25,13 in: Sväté písmo - slovenský katolícky preklad.
Dejiny Nabatejci boli pastiersky ľud s veľkými stádami tiav a oviec. Zo začiatku žili z lúpežných výprav do susedných krajín, prepadávali a okrádali obchodné karavány a neskôr sami rozvinuli výnosný obchod medzi Arábiou a Indiou.
Podľa niektorých názorov sú prvé historické zmienky o Nabatejcoch na zozname Aššurbanipalových nepriateľov z roku 647 pred Kr.
V 6. a 5. stor. pred Kr. Nabatejci obsadil biblický Edom, čiže úrodnú oblasť dnešného južného Jordánska.
V spisoch gréckeho diplomata a historika Hieronyma z Cardie sa v roku 312 pred Kr. píše: „Východné provincie medzi Sýriou a Egyptom sú obývané Arabmi, ktorí sa nazývajú Nabatejci. Žijú ako lupiči a robia nájazdy na susedné krajiny. Je ťažké ich vojensky zdolať, lebo žijú v bezvodej pustine, kopú cisterny, ale nikto iný nevie, kde sa tieto cisterny nachádzajú.“Ďalšia písomná zmienka o Nabatejcoch v Knihe XIX Biblioteca historica od Diodóra Sicílskeho (90 – 27 pred Kr.) uvádza žiadosť generálov (diadochov) Alexandra Veľkého zaútočiť v roku 315 pred Kr. na Petru.
V 2. storočí pred Kr. (najneskôr 168 pred Kr.) Nabatejci vytvorili pomerne veľkú ríšu (Nabatejské kráľovstvo), ktorej najväčší rozkvet nastal v rokoch 85 – 62 pred Kr. Siahala na juhu asi po Tajmá (=Téma; nepresne: Témán, Teimán), na severe až po Damask a na západe po Červené more.
Nabatejci bojovali aj s Makabejcami, s kráľmi Sýrie a z Rimanov k nim prenikol Pompeius v roku 63 pred Kr.
Rím na prelome letopočtu ovládal už skoro celý Blízky východ a Zajordánsko rozdelil na tri oblastí: severný Dekapolis zostal nezávislý, centrálnej oblasti vládol Rimanmi dosadený židovský kráľ a juh zahŕňal nezávislé Nabatejské kráľovstvo s hlavným mestom Petra. Na severe v Sýrii na križovatke karavánových ciest sa vzmáhalo nové obchodné centrum v púšti – Palmýra (arab.Tadmór), ktoré kedysi dal vybudovať kráľ Šalamún. Rimania potom celé Zajordánsko, okrem Dekapolisu, zahrnuli do rímskej provincie Arábia s novým hlavným mestom Bosra v Sýrii.
Úpadok Rimania počas vojenského ťaženia v roku 25 pred Kr. odhalili tajomstvo nabatejského bohatstva a začali stavať lode vhodné na plavbu po Červenom mori a po Indickom oceáne, ktorými potom začali prevážať parfémy, kadidlo a korenie do Európy cez nimi ovládaný Egypt. Nové námorné cesty boli lacnejšie, ceny vzácneho tovaru klesli a nabatejské karavánové cesty stratili svoj monopol. Posledný nabatejský kráľ vládol zo sýrskej Bosry a Nabatejské kráľovstvo v roku 106 za cisára Trajána pohltil Rím ako provinciu Arabia Petraea. Skalné mesto Petra zasypali veľké zemetrasenia v roku 363 a 551 a po moslimskej invázii v roku 636 mesto spustlo a bolo zaviate všadeprítomným pieskom.
Nabatejci sa prispôsobili, z obchodníkov sa stali poľnohospodári. Na sezónnych tokoch začali stavať priehrady, pestovali vinnú révu, chovali ušľachtilé kone a oboje predávali Rimanom. Po arabskom vpáde sa však zhoršila bezpečnosť v kraji, nabatejské sídla napadali bojovní beduíni, a tak posledné zvyšky Nabatejcov prešli na nomádsky spôsob života alebo sa rozptýlili medzi okolité národy. Posledná zmienka o nich je z 10. storočia.
Obchodníci náhľad|left|Nabatejské obchodné cesty Nabatejci sa stali úspešnými obchodníkmi a bohatli na monopolnom obchode s kadidlom a myrhou. Získané znalosti morských a karavánových ciest využili na rozsiahle obchodovanie aj s korením, parfémami, zvieratami, kovmi (meď, železo), cukrom, slonovinou, perlami a bavlnou. Na Červenom mori byli však obávanými pirátmi. Ťažili aj minerály a z Mŕtveho mora získavali asfalt, ktorý vyvážali do Egypta, kde bol potrebný na balzamovanie zomrelých.
Hlavná karavánová cesta dlhá 2 384 km spájala južnú Arábiu so stredomorským prístavom Gaza. Bolo na nej 65 karavánových staníc s chrámom, ktorý slúžil aj ako banka, chovali sa tu ťavy, ovce a kozy; boli tu cisterny s vodou, napájadlá, kúpele a cintoríny. Na ochranu karaván boli okolo cesty rozložené vojenské tábory a vystavané strážne veže.
Mestá Slávu skalného mesta Petra pomohli založiť objavené pramene vody, ktoré umožnili vybudovať mesto uprostred púšte na križovatke starovekých obchodných ciest. Mesto skryli v hradbe pieskovcových skál, do ktorých vytesali hrobky, chrámy a iné budovy pre potreby bohatých obchodníkov. Petra, bývalé edomské mesto Sela, nabatejsky Reqem, bolo zo začiatku skladiskom nakradnutého zlata, drahých mastí, kadidla a ďalšieho tovaru, ako uvádza prvá písomná zmienka o meste z roku 312 pred Kr. Ako hlavné mesto Nabatejcov sa Petra stala sídlom kráľov, symbolom moci a bohatstva.
Väčšina nabatejských miest ležiacich v Negevskej púšti je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO: Šivta (Sobata), Avdat (Obodat), Elusa (Haluza) a Mamšit (Memphis). Ďalšími významnými mestami boli Madáin Sálih, červenomorský prístav Leuke Kome (Wadi Ainounah) na Kadidlovej ceste a oáza Tayma v Saudskej Arábii.
Architektúra Nabatejci domy nestavali, žili v stanoch. V kamenných domoch podľa nich prebývali bohovia a verili, že keď človek bude slobodný, ak sa k ničomu nepripúta. V divadlách však usporadúvali grécke predstavenia, fasády zdobili výjavmi z mytológie alebo vyobrazením vládcov mesta. V nabatejských stavbách sa odrážajú prvky helénskej, egyptskej i asýrskej architektúry ako výsledok skúseností z obchodných stykov s inými kultúrami. Najslávnejšia stavba v Petre pomenovaná Pokladnica je pravdepodobne hrobkou kráľa Areta IV. náhled|Nabatejský chrám – Wadi Rum
Postavenie žien V demokratickej nabatejskej spoločnosti boli ženy rovnoprávne s mužmi a v spoločnosti aj v politike hrali dôležitú úlohu. Ženy viedli obchody, vlastnili pôdu a mali rovnaké právo na dedičstvo ako muži.
Náboženstvo Nabatejci uctievali ako hlavných boha Dusáresa a bohyňu al-Uzza, ktorým v Petre zasvätili dva chrámy. Verili v posmrtný život, preto do skál tesali hrobky. Mnohé nabatejské chrámy sú aj v Jordánsku v údolí Wádí Rum.Ich pohanský panteón postupne splynul s božstvami gréckymi a rímskými. Od 4. storočia sa veľa Nabatejcov stalo kresťanmi, grécka kresťanská kultúra sa rýchlo rozšírila, stavali nové kostoly a aj niektoré nabatejské chrámy boli prestavané na kostoly. Skalné mesto Petra sa stalo sídlom biskupa.
Galéria
Referencie
Pozri aj Petra (Jordánsko) Nabatejské kráľovstvo
Iné projekty
Externé odkazy Hecht Museum - Catalogues | The Nabateans in the Negev Hecht Museum - Exhibitions | The Nabateans in the Negev NABATÆANS in the Jewish Encyclopedia Archaeological Studies "Solving the Enigma of Petra and the Nabataeans" Stránky o rôznych aspektoch nabatejskej kultúry Bulletin of Nabataean Studies D. F. Graf: Map 83. Nabataea Meridionalis. (PDF; 94 kB) 1996. In: Richard J. A. Talbert (Hrsg.): Barrington Atlas of the Greek and Roman World: Map-by-map Directory. Princeton University Press, Princeton 2000
Zdroj
Kategória:Etniká, národy a národnosti Kategória:Staroveké národy Kategória:Arabi