Bitka pri Sedane bola ozbrojeným stretom zo dňa 1. septembra roku 1870 medzi vojskami pruskej armády na jednej strane a francúzskej na strane druhej.

Pruské delostrelectvo doslova zasypalo granátmi mesto Sedan a za pomoci prevahe v palebnej sile jednoznačne zvíťazilo nad francúzskymi kavalériami. Prusko sa tak Európe predstavilo ako nová vojenská mocnosť. Kľúčová úloha Pruska zvyšku nemeckých štátov tak zaimponovala, že dňa 18. januára roku 1871 bolo v Zrkadlovej sále v Zámku Versailles vyhlásené Nemecké cisárstvo ako cieľ pruského ministerského predsedu Otta von Bismarcka.

Predohra v obkľúčení Medzinárodné postavenie Francúzskeho cisárstva bolo v dôsledku izolácie mimoriadne bez podpory. Spojené kráľovstvo a Ruské impérium vyhlásili dňa 22. júla roku 1870 jasnú neutralitu. Čoskoro sa po začatí bojov prejavili vážne nedostatky. Francúzskym jednotkám chýbala munícia, výzbroj a potraviny. V armáde vládol pre slabé velenie veľký chaos a malé bojové nadšenie. Naopak na pruskej strane bola situácia oveľa odlišnejšia. Juhonemecké štáty dostali vyslali jednotky Severonemeckému spolku. Po celom území rozdrobených nemeckých štátov vládla spontánna vlna vlasteneckého nadšenia.

Dňa 4. augusta roku 1870 došlo k vojenskej porážke francúzskej armády pri Weissenbergu (Wisembourgu). O dva dni neskôr, presnejšie dňa 6. augusta roku 1870 padlo tisícky životov francúzskych vojakov pri Wörthe a Spicerne. Práve to donútilo francúzske vojská opustiť Alsasko. Francúzsky cisár Napoleon III. posunul vrchné velenie maršalovi Bazainovi, ktorého armádu prusko-nemecké sily rozdrvili pri Metách. Ani veliteľ menom MacMahon nepreukázal veľa schopností a nakoniec ho stihol podobný osud.

Odhodlanie proti novým zbraniam Boj sa začal oficiálne dňa 1. septembra roku 1870 v čase štvrtej hodiny uprostred rána. Prvoradú úlohu zohralo pruské delostrelectvo, ktoré prejavilo silnú húževnatosť. Velitelia vytvorili formáciu polkruhu na výšinách nad mestom Sedan. Odtiaľ bolo mesto celý deň doslova sužované paľbou. Túto vojenskú bitku opísal taktiež spisovateľ Emile Zola vo svojich pamätiach: „Na vlastnej koži som pocítil, ako veľmi francúzski vojaci trpeli nemeckou delostreleckou prevahou.“

Uviedol o tom: „Nemci takmer všetky trieštivé granáty vystreľovali na ohromné vzdialenosti, zatiaľ čo francúzske delá so zápalnicami mali oveľa menší dostrel a gule často explodovali vo vzduchu ešte skôr, než mohli zasiahnuť cieľ. A tak nebolo východiska, než sa učupiť niekde v priekope a triasť sa tam strachom... Okolo Sedanu sa vypínal bronzový pás ôsmich stoviek diel, pokrývajúcich bojové pole nepretržitými výbuchmi, sprevádzanými burácaním hromu. Tento oheň sa stále viac blížil k mestu, aby ho napokon počas dvoch hodín spálil a zasypal popolom.“

Zúfalá situácia prinútila francúzskych vojakov požiadať o posily. Dúfali, že ich obkľúčenie bude prelomené za pomoci kavalérie. Francúzska vojenská jazda sa následne až štyrikrát pokúsila prelomiť pruské línie. Išlo o skutočne chrabré úsilie, ktoré ocenil taktiež pruský nepriateľ. Moderná palebná sila však už s takýmto prejavom statočnosti bez milosti zúčtovala.

Známy vojnový dopisovateľ menom Wiliam Russel z redakcie londýnskych novín The Times ako priamy svedok vojenskej bitky uviedol: „Ale keď čelný rad francúzskej jazdy docválal na vzdialenosť niekoľkých stoviek metrov od nemeckej pechoty, vzduchom sa prehnala vlna burácajúcej salvy, pripomínajúca rachot ohňostroja. Výsledok bol neuveriteľný. Jednotka, postupujúca na čele francúzskeho útoku, sa rozložila v kope bielych a sivých koní. Niektorí jazdci sa z nej snažili čo najrýchlejšie vyslobodiť, zatiaľ čo iní dvíhali ruky, akoby chceli odvrátiť lavínu... Sama zem sa predstavila v nevídanom hábe. Bolo to, ako keby niekto rozprestrel koberec s kúskami bieleho papiera, spomedzi ktorého tu a tam svietili jasné bodky.“

Epilóg boja a jeho dôsledky Pruské a ich ďalšie spojenecké vojská zužitkovali pozičnú i vojenskú prevahu a zasadili francúzskej armáde pri Sedane zdrvujúcu porážku. Dňa 2. septembra roku 1870 armáda maršala Mac-Mahona na príkaz cisára Napoleona III. oficiálne kapitulovala. Do zajatia padlo viac než 100 000 francúzskych vojakov a takisto francúzsky cisár. Dňa 4. septembra roku 1870 došlo k vypuknutiu revolúcie, ktorá sa udiala pre vojenskú porážku na bojovom poli. Došlo tak ku skoncovaniu vlády cisára Napoleona III. ale aj samotnej existencie Druhého francúzskeho cisárstva. V Paríži bola oficiálne vyhlásená Tretia republika.

Prusko-francúzska vojna sa oficiálne skončila dňa 10. mája roku 1871 uzavretím mierovej zmluvy v meste Frankfurt nad Mohanom. Francúzska republika stratila územie Alsaska ale aj väčšiu časť Lotrinska. Musela platiť reparácie v obrovskej sume až 5 miliárd zlatých frankov. Roku 1873, teda v čase, keď došlo k uhradeniu tejto reparácie, opustili pruské vojská územie Francúzska.

náhľad|Francúzsky cisár Napoleon III. a pruský kancelár Otto von Bismarck po bitke pri Sedane.

Referencie

Literatúra SKŘIVAN, Aleš. (2002). Lexikon světových dějin: 1492–1914. Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan ml. ISBN 80-86493-06-7. SEGEŠ Vladimír et al. (2020). Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ikar, a.s. ISBN 978-80-551-5611-8. NEWARK, Tim. (2004). Rozhodujúce bitky dejín – úplný prehľad ozbrojených konfrontácii, ktoré zmenili históriu. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o. ISBN 80-7360-150-8.

Pozri aj Prusko-francúzska vojna Otto von Bismarck Napoleon III.

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Bitky vo Francúzsku Kategória:Prusko-francúzska vojna Kategória:Bitky v 1870