Vjačeslav Antonovič Kvitinskij (; * 25. november 1920, obec Antovilno, gubernia Vitebsk - † 30. november 1995, Kyjiv) bol vojak a dôstojník Červenej armády, počas 2. svetovej vojny účastník partizánskeho hnutia v Bielorusku, na Ukrajine a v Poľsku, počas SNP velil partizánskej brigáde Klement Gottwald, hrdina Sovietskeho zväzu (2. máj 1945).

Život Vjačeslav Antonovič Kvitinskij sa narodil 25. novembra 1920 v dedine Antovilno vo Vitebskej gubernii v roľníckej rodine. Je bieloruského pôvodu.

Po absolvovaní strednej školy v Lepeli na jeseň 1939 vstúpil Vyačeslav do Leningradského pedagogického inštitútu pomenovaného po Pokrovskom.

V Červenej armáde V novembri 1939 bol povolaný do Červenej armády a poslaný do školy 376. húfnicového delostreleckého pluku. V rámci tohto pluku sa Kvitinskij od decembra 1939 do marca 1940 zúčastnil sovietskofínskej vojny na Karelskej šiji. Po návrate z frontu absolvoval plukovnú školu a bol menovaný za veliteľa dela.

Ako súčasť 376. húfnicového delostreleckého pluku bojoval Kvitinskij od začiatku Veľkej vlasteneckej vojny proti nemeckým jednotkám v oblasti Dobromilu v Drohobyčskej oblasti. 8. augusta 1941 bol pluk obkľúčený pri obci Podvysokoje v Kirovogradskej oblasti. Po zničení zbraní na rozkaz velenia delostrelci pokračovali v boji proti nemeckým jednotkám ako súčasť streleckých jednotiek a snažili sa preraziť obkľúčenie.

V partizánskom hnutí Po nadviazaní kontaktu s novogradskovolyňským podzemím v oblasti Korostenu v októbri začal Kvitinskij so skupinou bojovníkov plniť úlohy na ničenie nepriateľských komunikačných liniek a ciest v oblasti ŽitomirNovograd VolyňskýKorec.

V júni 1942 sa Vjačeslav pridal k partizánskemu oddielu „Prvý Volyňský“ ako guľometčík. Vykonával bojové misie na porážku nemeckých jednotiek v okresoch Gorodnický, Jemilčinský, Korostenský a Novograd-Volynský. 16. júla 1942 sa partizánsky oddiel „Prvý Volyňský“ spojil s prieskumnou skupinou Generálneho štábu Červenej armády. V druhej polovici roku 1942 partizánska sabotážno-prieskumná skupina pod velením V. A. Kvitinského vyhodila do vzduchu 4 nemecké vlaky s vojakmi a technikou na železničnom úseku KorosteňOlevsk.

Vo februári 1943 sa Kvitinskij pridal k partizánskemu oddielu pod velením Andreja Michajloviča Grabčaka . Od februára do októbra sabotážna a prieskumná skupina pod velením Kvitinského vyhodila do vzduchu 11 nemeckých vlakov na železničnej trati KorostenSarny, ŠepetovkaNovohrad Volyňský. Rozhodnutím Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia bol partizánsky oddiel pod velením Grabčaka preformovaný na partizánsky zväzok. Kvitinskij bol vymenovaný za veliteľa oddielu „Červený fugas“. V roku 1943 partizáni oddielu „Červený fugas“ vyhodili do vzduchu 40 nemeckých vojenských vlakov a opakovane znefunkčnili telefonické spojenie medzi Vinnicou a Berlínom v úseku KorecNovohrad Volyňskij.

V januári 1944, po oslobodení Novogradu Volyňského Červenou armádou, dostal oddiel Červený Fugas rozkaz vyraziť do Brestskej oblasti na sabotážne operácie na železniciach KovelBrest a PinskBrest. V priebehu troch mesiacov bojovníci oddielu vykoľajili 19 nemeckých vojenských vlakov s ľudskou silou a technikou. V apríli 1944 bol oddiel rozpustený a Kvitinskij bol vyslaný do ukrajinského veliteľstva partizánskeho hnutia.

Vytvorenie diverznej skupiny Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia vyslalo Kvitinského na výcvik do Školy špeciálneho určenia v Rivne. V júni 1944 bolo rozhodnuté o vytvorení skupiny špeciálneho určenia pre operácie za nepriateľskými líniami. Kvitinskij sa stal veliteľom skupiny, Denisov komisárom, Rachmanov náčelníkom štábu, Nikolajenko náčelníkom rozviedky, Svetlakov lekárom a Butrik radistom. V skupine boli Ostrovskij, Olejnik, Troickij, Lozovoj, Ostapčuk, Labunec, Čujkov, Abušev, Nevmeržickij, Aristarkhov, Davidovič, Zacharčuk, Kobelev, Dorošik, Tupikov, Konevič a Mironov. Celkovo skupina zahŕňala 23 ľudí so špeciálnym výcvikom a rozsiahlymi skúsenosťami so sabotážnou a prieskumnou prácou.

V Slovenskom národnom povstaní 27. júna 1944 bol oddiel na dvoch lietadlách Douglas vysadený padákom do nepriateľského tyla v oblasti Čorna Gura v Drohobyčskej oblasti, odkiaľ začal peší pochod cez hory a nepriateľské základne na Slovensko. Oddiel zhromaždil toľko dôležitých informácií, že jeden radista brigády, Alexander Sergejevič Butrik, nemal čas ich všetky odovzdať. Preto bola na základe rozhodnutia Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia v Kvitinského skupine vytvorená rádiová jednotka, posilnená o ďalších špeciálne vyslaných radistov. Oddiel prekročil v noci z dňa 8. na 9. augusta 1944 slovenské hranice.

V auguste 1944 bol oddiel doplnený vojakmi zo slovenskej Východoslovenskej armády, ako aj sovietskych vojnových zajatcov a miestneho obyvateľstva a následne bol preformovaný na partizánsku brigádu Klementa Gottwalda. Za veliteľa brigády bol vymenovaný Vjačeslav Kvitinskij.

Od augusta 1944 do februára 1945 bolo podľa hlásenia brigády počas bojových operácií vykonaných 156 bojových operácií, vykoľajených bolo 48 vlakov vrátane jedného obrneného vlaku, vyhodených do vzduchu dva tanky a 130 vozidiel a viac ako tisíc nemeckých vojakov a dôstojníkov bolo zabitých a zranených. Vo februári sa predsunuté jednotky Červenej armády spojili s Kvitinského brigádou, ktorá s nimi pokračovala v postupe na západ.

Dekrétom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR z 2. mája 1945 bol Vjačeslav Antonovič Kvitinskij za plnenie bojových úloh velenia a špeciálnych služieb pri rozvoji partizánskeho hnutia ocenený titulom Hrdina Sovietskeho zväzu s odovzdaním Leninovho rádu a medaily Zlatá hviezda (č. 7405).

V roku 1945 sa Vjačeslav Kvitinskij vstúpil do Všezväzovej komunistickej strany (boľševikov).

Po vojne Po vojne Kvitinskij, ktorý absolvoval Kyjevskú štátnu univerzitu T. G. Ševčenka, pracoval ako lektor v spoločnosti Znanie. Bol vedúcim propagandistického oddelenia Kyjevskej regionálnej organizácie Ukrajinskej spoločnosti na ochranu historických a kultúrnych pamiatok.

Kvitinskij bol ocenený dvoma Leninovskými rádmi, Rádom červenej zástavy, štyrmi Rádmi Československej socialistickej republiky, poľským Rádom Zlatého kríža „Virtuti Militari“, ukrajinským Rádom Bohdana Chmelnického 3. stupňa (1995) a rôznymi medailami. Čestný občan mesta Novograd-Volyňský.

V literatúre Kvitinskij bol autorom memoárov „Front bez tylu“ (Kyjev, 1971) a „Partizánske Tatry“. Kniha na jednej strane prináša cenné detaily o partizánskej brigáde Klement Gottwald, na druhej strane vyzdvihuje komunistickú stranu ako hlavnú silu Slovenského národného povstania a zamlčiava niektoré podstatné udalosti histórie brigády. Spomína napríklad chatu na Veľkom boku ako sídlo štábu brigády v decembri 1944,“ ale vôbec nespomína jej úspešný prepad nemeckou jednotkou Abwehrgruppe 218 „Edelweiss“, hoci Kvitinskij sa v čase prepadu na chate nachádzal.

Poznámka

Referencie

Zdroje

Kategória:Hrdinovia Sovietskeho zväzu Kategória:Nositelia Radu Lenina Kategória:Osobnosti SNP Kategória:Partizánski velitelia Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny Kategória:Nositelia Radu Vlasteneckej vojny Kategória:Nositelia Radu červenej zástavy