Partizánsky oddiel Lipa bol partizánsky oddiel vytvorený zo skupiny zorganizovanej Jánom Demkom na východnom Slovensku v októbri 1943. K skupine sa pridali sovietski utečenci z nemeckých zajateckých táborov. Oddiel sa v auguste pripojil v Čergove k partizánskemu oddielu Kvitinského a po jeho preformovaní na brigády sa stal súčasťou partizánskej brigády Klementa Gottwalda. Pri obrane partizánskeho rajónu v Čergove bol oddiel začiatkom septembra rozbitý. 10. októbra bol oddiel znovu sformovaný V. Plachtom v počte 34 členov a postupne narástol v januári 1945 na 151 príslušníkov. Oddiel pôsobil v Čergove a v Slanských vrchoch a s Červenou armádou sa spojil 26. januára 1945 v Slanských vrchoch.
História oddielu Základ tvorila partizánska skupina Jána Demku, formovaná od roku 1943 z miestnych antifašistov. Postupne sa k nej pripojili sovietski utečenci z nemeckých táborov. Komisárom bol Andrej Ďurík a náčelník štábu Michal Kačmár. V auguste 1944 sa pripojila v Čergove ku Kvitinského partizánskej brigáde Klement Gottwald. a rozrástla sa na oddiel. Jeho veliteľom sa stal Ján Demko, komisárom V. Plachta.
Oddiel sa začiatkom septembra zúčastnil bojov na obranu partizánskeho rajónu v Čergove, pri ktorých bol fakticky rozbitý. Kvitinského brigáda sa na rozkaz Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia presúvala na stredné Slovensko. Oddiel Lipa bol zanechaný v Čergove a podľa hlásenia mal 15. septembru 1944 na svojom bojovom účte spálený jeden most v dĺžke 20 m a zo zálohy zničené 1 nemecké auto.
V. Plachta so svojou skupinou zloženou z bývalých príslušníkov východoslovenských divízií a dobrovoľníkov z radov obyvateľstva zorganizoval 10. októbra 1944 nový samostatný rovnomenný oddiel, stal sa jeho veliteľom. Zástupcom veliteľa bol npor. A. Pšenička. Oddiel mal 2 roty (veliteľom slovenskej bol npor. P. Pavelka, veliteľom ruskej kpt. Ivanov), pri vzniku 34, v novembri 1944 58, v januári 1945 151 príslušníkov. K oddielu Lipa sa pripojili vojaci sovietskeho 1. gardového jazdeckého zboru gen. Baranova, ktorí sa prebojovali z nemeckého obkľúčenia (zbor 13. septembra počas Karpatskoduklianskej operácie prenikol do nemeckého tyla, no bol obkľúčený, asi 2 týždne ešte vzdoroval a potom sa jeho zbytky spojili s oddielom Lipa), slovenskí príslušníci oddielu Belov-Kovalenko.
24. októbra 1944 Kvitinskij vydal oddielu rozkaz:
Oddiel pôsobil v Čergove v priestore LenartovLivovKrížeHervartov a v Slanských vrchoch. Asi 300400 metrov od Livova boli lesníkom Jozefom Marcinkom za pomoci Vasila Švedu a ďalších 10 antifašistov postavené 2 drevené bunkre, v ktorých bola prevádzkovaná tajná partizánska nemocnica
5. decembra 1944 bola kvôli podpore partizánskych oddielov zimujúcich v Čergove obec Livovská Huta prepadnutá nemeckou jednotkou za asistencie Hlinkovej Gardy. Dva domy boli vypálené, 29 mužov bolo odvlečených do koncentračných táborov, odkiaľ sa 12 nevrátilo.
8. decembra 1944 prešlo 23 sovietskych príslušníkov oddielu do sovietskeho partizánskeho zväzku Čapajev. 26. januára 1945 sa oddiel v Slanských vrchoch spojil s postupujúcou Červenou armádou.
Podľa záverečnej správy oddiel vyradil 25 km telefónneho a telegrafného vedenia, zničil 7 nákladných a 1 osobné auto, dva obrnené transportéry, podpálil 4 drevené mosty, vykoľajil 5 vlakov, zlikvidoval 74 nemeckých vojakov a zajal a odovzdal Červenej armády 2 dôstojníkov SS.
V literatúre Veliteľ brigády Kvitinskij bol autorom memoárov „Front bez tylu“ (Kyjev, 1971) a „Partizánske Tatry“, ktoré opisujú aj históriu partizánskeho oddielu Lipa.
Poznámky
Referencie
Lipa Lipa