PhDr. Hadrián Radványi, dr. h. c. (iné mená: Hadrián Radváni alebo Hadrián Mária Radváni; * 16. september 1918, Spišské Podhradie† 26. marec 2014, Trnava) bol slovenský historik, archivár, bibliograf a publicista.

Bol doživotným podpredsedom Spolku svätého Vojtecha, ktorého obnovu inicioval po páde komunistického režimu v Česko-Slovensku.

Trnavská univerzita v Trnave ho v roku 1997 ocenila čestným doktorátom a mesto Trnava čestným občianstvom. Konferencia biskupov Slovenska mu v roku 2009 udelila Cenu Fra Angelica. Je po ňom pomenovaná trnavská Ulica Hadriána Radvániho.

Život Narodil sa v roku 1918 v Spišskom Podhradí (niektoré zdroje uvádzajú, že v Spišskej Kapitule). Jeho otec Jozef bol poštovým úradníkom, matkou bola Anna, rodená Kalakayová. Jeho bratmi boli spisovateľ Celestín Anton Radványi a herec Lotár Radványi. Tretí brat Aristid zomrel v roku 1944 koncentračnom tábore.

V roku 1936 absolvoval maturitu na gymnáziu v Nových Zámkoch a následne sa zamestnal u staviteľa J. Chrásteka. V rokoch 1937 až 1945 pôsobil ako technický pracovník Spolku svätého Vojtecha. V roku 1944 bol povolaný do slovenskej armády, no o rok neskôr prešiel do česko-slovenskej armády. V auguste 1945 bol na 19 mesiacov zaistený. V období vlády Komunistickej strany musel ako politicky nespoľahlivá osoba pracovať manuálne na často striedaných pozíciách. V rokoch 1947 až 1950 pracoval v chemicko-technologickej výrobe J. Kubalu v Trnave. Následne pracoval tri roky v podniku Uniosa Praha a Bratislava. V rokoch 1953 až 1956 bol zamestnaný v Domovej správe v Trnave, kde pôsobil ako údržbár, robotník, tesár či pokrývač. Chvíľu pracoval v Rašelinových závodoch v Bratislave (1956). V roku 1957 mu bolo umožnené pracovať ako zamestnanec vo Výskumnom ústave miestneho hospodárstva v Bratislave a následne ako výskumný pracovník v Novom Meste nad Váhom, no popri tom musel pracovať aj ako robotník, železiar, vedúci skladu či vedúci Oddelenia materiálno-technického zabezpečenia v Cestných stavbách Nitra a Bratislava. Od roku 1978 bol oficiálne na dôchodku, no v rokoch 1983 až 1985 pôsobil ešte ako brigádnik v Múzeu knižnej kultúry pri Západoslovenskom múzeu v Trnave. Popri tom písal (pozri kapitolu Dielo). V rokoch 1987 pôsobil ako brigádnik v knižnici Spolku svätého Vojtecha. Desaťročia žil v dome na Halenárskej ulici, kde v minulosti sídlila tlačiareň Václava Jelínka, ktorá vydala veľkú časť bernolákovskej literatúry. Po roku 1989 sa pričinil o obnovu nezávislého Spolku svätého Vojtecha a v rokoch 1990 až 1996 bol jeho podpredsedom a následne až do smrti čestným podpredsedom.

Trnavská univerzita v Trnave ho v roku 1997 ocenila čestným doktorátom „za rozvoj štúdií, keď s dôslednou erudíciou publikoval mnohé vzácne práce, v ktorých sa zaoberal tak svetskými, ako aj cirkevnými slovenskými dejinami, osvetlil v nich starobylosť Trnavy, a tiež preskúmal osudy Slovenského učeného tovarišstva v čase národného obrodenia.“ O rok neskôr sa stal držiteľom Ceny mesta Trnavy za celoživotnú prácu a v roku 2007 mu bola udelená Pamätná medaila predsedu TTSK. Mesto Trnava mu v roku 2008 udelilo čestné občianstvo. Konferencia biskupov Slovenska mu v roku 2009 udelila Cenu Fra Angelica. V roku 2012 získal Cenu biskupa Pavla Jantauscha udeľovanú trnavským arcibiskupom.

Zomrel roku 2014. Pri príležitosti prvého výročia jeho úmrtia usporiadala Trnavská univerzita, Arcibiskupský úrad v Trnave a Spolok svätého Vojtecha spomienkový večer Pocta Hadriánovi Radvánimu.

Dielo Bolo zaznamenaných približne 2 500 Radványiho prác rôzneho charakteru. Tlačou vyšlo 30 monografií a veľkých štúdií. Svoje historické bádanie spájal predovšetkým s Trnavou a cirkevnými témami. Zaoberal sa dejinami kníhtlače na Slovensku a bernolákovskou generáciou slovenského národného obrodenia. Pred Nežnou revolúciou však často publikoval iba samizdaty pod pseudonymom (Hradný, Kapitulský, Spišský, Podracký, atď.). Oficiálne vydal do roku 1990 len osemnásť väčších prác. Po zmene režimu mu vyšla obrazová publikácia Stará Trnava v obrazoch, kniha o Slovenskom učenom tovarišstve, trnavských kostoloch, o Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne (Naša národná svätyňa Bazilika v Šaštíne, 1990) či publikácia Bazilika svätého Mikuláša v Trnave. Spolok svätého Vojtecha vydal v roku 2008 jeho publikácii Panna Mária Trnavská 1708 – 2008. Venoval sa tiež pôsobeniu jezuitov na Slovensku. Už koncom 80. rokov spolupracoval na knihe o dejinách jezuitov na Slovensku, ktorej rukopis sa vyšiel v Kanade vo vydavateľstve Dobrá kniha. Jezuitom venoval aj publikácie Jezuitská a Univerzitná knižnica v Trnave: hľadanie spoločného kultúrneho dedičstva (2006) či Ján Simonides (16391674): Slovenský mučeník zo Spoločnosti Ježišovej (2011).

Referencie

Kategória:Slovenskí historici Kategória:Slovenskí archivári Kategória:Slovenskí publicisti Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia Kategória:Držitelia čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave Kategória:Čestní občania Trnavy Kategória:Osobnosti zo Spišského Podhradia Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica