Obliehanie Belehradu roku 1521 bolo ozbrojeným stretom v dňoch 25. júna až 29. augusta roku 1521 medzi uhorským vojskom pod velením vicebána ale aj kapitána Ladislava Moreho a jeho uhorských spojencov na jednej strane a osmanskou armádou na čele so sultánom Süleymanom I. Nádherným na strane druhej. Boje o pevnosť trvali dovedna dva mesiace, pričom sa skončili vojenskou porážkou uhorských hradných vojakov a dobytím mesta Belehrad osmanským vojskom. Navyše vojenské dobytie mesta Belehrad zásluhou oddielov osmanských Turkov bolo východiskovým bodom pre ďalší postup ťažení proti Uhorsku.
Diplomatický stret V období po násilnom potlačení roľníckeho povstania Juraja Dóžu roku 1514 prežívalo Uhorské kráľovstvo náročnú vnútropolitickú krízu. Po relatívne kratšom čase, presnejšie v decembri roku 1520 prišlo do Budína posolstvo o nástupe nového sultána Süleymana I. na panovnícky stolec. Navyše osmanské posolstvo o novom panovníkovi obsahovalo taktiež predlženie platnosti mierovej zmluvy na ďalšie tri roky. Uhorská diplomacia však prijala toto posolstvo dosť chladne. Navyše Vysoká porta považovala uväznenie osmanského vyslanca za urážku majestátu samotného sultána, pričom práve z dôvodu priaznivej chvíle sa rozhodla vykonať krutý trest voči uhorskému kráľovi Ľudovítovi II. Jagelovskému. Samotný kráľ Ľudovít II. vysvetlil po kratšom čase svoj kritický postoj voči predlženiu mierovej zmluvy tým, že práve v mierových časoch stratilo Uhorské kráľovstvo viaceré pevnosti a že krajina upadala do veľkej ťarchy z dôvodu veľkých výdavkov na udržiavanie uhorsko-osmanskej hranice.
Vzplanutie bojovej iskry V polovici mája roku 1521 sa osmanská armáda pod osobným velením sultána Süleymana I. vydala na vojenský pochod smerom z Istanbulu proti Uhorskému kráľovstvu. Pri pevnosti Niš sa rozdelila do dvoch prúdov. Rumélsky (balkánsky) paša menom Ahmed viedol vojsko smerom k pevnosti Šabac. Druhý, anatólsky (maloázijský) prúd pod velením Piriho Mehmeda pašu smeroval k Belehradu, pričom tým istým smerom šli janičiari na čele s osmanským sultánom.
Epilóg obliehania a jeho odozva Až 700 uhorských obrancov pevnosti Šabac na čele s kapitánom Šimonom z Logodu padlo do posledného muža doslova hrdinskou smrťou. Medzitým však vojenské oddiely v Belehrade pod velením vicebána Ladislava More kapitulovali pre jeho zbabelú dezerciu. Práve to bol dôvod, prečo napokon pevnosť Belehrad padla dňa 28. augusta roku 1521 do rúk vojska Osmanskej ríše. Po dobytí pevnosti Belehrad zásluhou vojska osmanských Turkov sa uhorské oddiely oficiálne rozišli. Osmanský sultán Süleyman I. vydal rozkaz pre obsadenie mesta až 3 000 janičiarmi. Následne prikázal mesto znovu opevniť.
Obyvatelia mesta Belehrad boli dôsledne nútení opustiť svoje rodné mesto a odísť až do Istanbulu, kde našli napokon nový domov. Zaujímavosťou je skutočnosť, podľa ktorej civilní obyvatelia zobrali so sebou vlastný majetok, vrátane ostatky svätcov z belehradských kostolov. Usídlili sa blízko sultánovho hlavného mesta na severe, teda na mieste, ktoré po čase nazývali ako „Belehrad“.
Vojenské dobytie mesta Belehrad zo strany vojska osmanských Turkov pôsobil pre Európu tiesnivým dojmom. Stal sa predzvesťou osudnej Bitky pri Moháči o päť rokov neskôr.
Referencie
Literatúra KOPČAN, Vojtech. (1986). Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. Bratislava: Veda - Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. PELIKÁN, Ján a et al. (2005). Dějiny Srbska. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, s.r.o. ISBN 80-7106-671-0. SEGEŠ, Vladimír et al. (2015).Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o. ISBN 978-80-7451-496-2. SEGEŠ, Vladimír et al. (2020). Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ikar. ISBN 978-80-551-5611-8.
Pozri aj Süleyman I. Zoznam kampaní Süleymana I. Bitka pri Moháči (1526)
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Bitky Osmanskej ríše Kategória:Bitky v 1521