Vojenské obranné spravodajstvo alebo OBZ, od 1. apríla 1946 Piate oddelenie Hlavného štábu bola pro-sovietska vojenská spravodajská organizácia vytvorená pri 1. česko-slovenskom armádnom zbore v Sovietskom zväze rozkazom gen. Ludvíka Svobodu zo 7. januára 1945. Vytvorenie si vyžiadal gen. Mechlis, náčelník spravodajskej služby 4. ukrajinského frontu. Do vedenia presadili Sovieti nadporučíka Bedřicha Reicina. OBZ malo byť pro-sovietskou protiváhou československej exilovej spravodajskej služby, 2. oddelenie Hlavného štábu. Po skončení vojny bolo OBZ zneužívané komunistami v boji o moc. Po Februárovom prevrate sa OBZ venovalo „očiste“ armády od „nespoľahlivých živlov“ využívajúc nezákonné praktiky vrátane mučenia a viacerí nepohodlní dôstojníci (gen. Heliodor Píka, mjr. Jaromír Nechanský a ďalší) boli odsúdení komunistickou justíciou na smrť.
Po nástupe ministra obrany JUDr. Alexeja Čepičku sa však OBZ stalo obeťou komunistických vnútrostraníckych bojov a čistiek. Viacerí členovia jeho vedenia vrátane samotného Bedřicha Reicina boli odsúdení na smrť alebo uväznení. 1. apríla 1951 bolo zriadené Veliteľstvo vojenskej spravodajskej služby, ktoré sa 29. mája 1952 zmenilo na Hlavnú správu vojenskej kontrarozviedky (HS VKR), a tá bola následne začlenená do štruktúr ministerstva vnútra.
História Situácia v 1. česko-slovenskom armádnom zbore V československých vojenských jednotkách na východnom fronte od ich vzniku pôsobili dôstojníci NKVD, oficiálne ako styční dôstojníci. Ich úlohou bolo sledovanie nálad a politických postojov československých dôstojníkov a vojakov. So sovietskymi styčnými dôstojníkmi spolupracoval rad československých dôstojníkov, ktorí vedeli, že pracujú práve pre NKVD a viacerí z nich pokračovali vo svojej spravodajskej činnosti pre Sovietsky zväz aj po skončení vojny ako dôstojníci československej armády. Koncom vojny sa zreteľne rysoval budúci konflikt medzi západnými spojencami a Sovietskym zväzom, pričom bolo zrejmé, že Československo bude patriť do sovietskej sféry vplyvu. Londýnska exilová vláda sa snažil ovplyvniť situáciu v jednotkách 1. československého armádneho zboru v ZSSR vysielaním dôstojníkov z Veľkej Británie. Londýn bol informovaný o dianí v zbore prostredníctvom gen. Heliodora Píku, náčelníka československej vojenskej misie v ZSSR. Sovieti vyvíjali pri príchode dôstojníkov z Anglicka obštrukcie, napriek tomu nakoniec dorazilo z Anglicka do Sovietskeho zväzu okolo 300 československých dôstojníkov. Na jeseň roku 1944 dochádzalo stále častejšie k stretom medzi londýnskym ministerstvom národnej obrany (MNO) a velením 1. československého armádneho zboru. Mnohí dôstojníci z Anglicka kritizovali pomery v ZSSR a brutálny spôsob vedenia sovietskeho boja, ktorý mal na svedomí zbytočne mnoho mŕtvych. Veliteľ zboru gen. Ludvík Svoboda poukazoval na to, že mnohí dôstojníci z Anglicka nespĺňajú náročné kritériá na boj na východnom fronte.
Vytvorenie Vojenského obranného spravodajstva Začiatkom roka 1945 československá exilová vláda v Londýne stratila vplyv nielen na dianie v armádnom zbore, ale aj na oslobodenom území. Na priamu žiadosť gen. Mechlisa, náčelníka spravodajskej služby pri 4. ukrajinskom fronte vzniklo rozkazom veliteľa [Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] gen. Svobodu zo 7. januára 1945, ktorým vzniklo Vojenské obranné spravodajstvo. Vojenské obranné spravodajstvo (OBZ) hralo v sovietskych plánoch dôležitú úlohu pri presadzovaní vplyvu Sovietskeho zväzu nielen v povojnovej československej armáde, ale aj v ostatných oblastiach Československa. Do čela OBZ presadili Sovieti nadporučíka v zálohe Bedřicha Reicina, ktorého zástupcom sa stal poručík JUDr. Karel Vaš (v tom čase už spolupracovník sovietskych spravodajských služieb). OBZ malo byť tiež protiváhou československej exilovej spravodajskej služby, 2. oddelenie Hlavného štábu (Sovieti nedôverovali československej spravodajskej službe vo Veľkej Británii). Gen. Ľudovít Svoboda chcel menovať za prednostu OBZ mjr. Františka Sedláčka (prednostu 2. oddelenia štábu zboru). gen. Mechlis to zamietol a nariadil vymenovanie Bedřicha Reicina na čelo OBZ. Sovietski dôstojníci NKVD pri zbore pritom odporúčali dosadiť do čela OBZ Karla Vaša, takže vymenovanie Bedřicha Reicina bol prekvapením aj pre nich, aj pre Karla Vaša. Na Bedřichovi Reicinovi ako prednostovi OBZ však malo eminentný záujem moskovské vedenie KSČ na čele s Klementom Gottwaldom. Bedřich Reicin i jeho zástupca Karel Vaš patrili medzi absolventov sovietskej spravodajskej školy, pričom Karel Vaš patril medzi významných spolupracovníkov NKVD. Bedřich Reicin, spoločne s mjr. JUDr. Jaroslavom Procházkom (prednostom osvetovej a mravnej výchovy zboru) vyberal a preveroval osoby, ktoré mali vstúpiť do novovznikajúcej štruktúry OBZ. OBZ disponovalo právomocami spravodajskej služby, ako aj právomocami bezpečnostných orgánov. Bezpečnostné oddiely, ktoré boli súčasťou OBZ, tak mali prakticky nikým nekontrolovateľnú právomoc voči vojenským osobám zboru i voči civilnému obyvateľstvu na oslobodenom území. Právomoci bezpečnostných orgánov využívali príslušníci OBZ aj v oslobodenom Československu, kde platila branná povinnosť do konca roku 1945.
Činnosť OBZ OBZ bolo zamerané na vnútornú ochranu armády, ako aj na vonkajšiu ochranu. Vnútorná obrana spočívala vo vytváraní agentúrnych sietí v jednotkách, v kontrole a preverovaní mužstva, poddôstojníkov i dôstojníkov. Ďalej posudzovala návrhy na povýšenie, ustanovenia do funkcií alebo premiestnenie. Vnútornú ochranu riadil Bedřich Reicin. Vonkajšiu ochranu riadil Karel Vaš. Jej úlohou bolo zneškodňovanie nepriateľských agentov, diverzantov, pátranie po kolaborantoch a ďalších nepriateľoch Československa. Karel Vaš zriadil sieť agentov a dôverníkov medzi civilným obyvateľstvom, ktorá slúžila výhradne v prospech NKVD. Na oslobodenom území prešlo do podriadenosti OBZ poľné četníctvo, ktoré sa postupne pretvorilo na bezpečnostné oddiely obranného spravodajstvo. Aj tieto bezpečnostné oddiely patrili do Vašovej kompetencie. Jednotky armády aj bezpečnostné zložky ministerstva vnútra boli na základe rozkazu ministra národnej obrany podriadené veleniu OBZ, z ktorého sa stával čoraz dôležitejšie nástroj v rukách komunistov. Väčšina príslušníkov OBZ pochádzala do konca vojny z radov osvetovej služby. Išlo o komunistov či ich prívržencov. Bezprostredne po skončení vojny pátrali príslušníci OBZ po dokumentoch abwehru a gestapa, ktoré mali pomôcť identifikovať zradcov a kolaborantov a objasniť ich úlohu v protektoráte alebo v dobe trvania Slovenského štátu.
Príslušníci OBZ bojovali aj proti podzemným nacistickým organizáciám v českom pohraničí. Od samého počiatku dodávalo OBZ informácie vedeniu KSČ. Bedřich Reicin sa osobne angažoval na moskovskom rokovania o vládnom programe a zložení novej vlády a Klementovi Gottwaldovi odporučil obsadiť dôležité miesto ministra národnej obrany gen. Ludvíkom Svobodom. 16. apríla 1945 bol kpt. Bedřich Reicin menovaný náčelníkom Hlavnej správy obranného spravodajstvo (HS OBZ). Npor. JUDr. Karel Vaš nastúpil na Reicinove miesto prednostu OBZ. Po svojom nástupe do funkcie prednostu OBZ ihneď nariadil, v rozpore s Košickým vládnym programom, odosielanie príslušníkov bývalej slovenskej armády, Hlinkovej gardy, Domobrany a Rodobrany bez akéhokoľvek preverovania do zajateckých táborov Červenej armády. Ukončením brannej pohotovosti k 30. decembru 1945 skončili mimoriadne právomoci armády aj obranného spravodajstva, OBZ pokračovalo ďalej v zatýkaní civilných osôb, predovšetkým ruských emigrantov, a v ich odovzdávaní sovietskym orgánom. V auguste 1945 oznámila sovietska ambasáda v Prahe československému ministerstvu zahraničí, že bývalí vojaci a poddôstojníci slovenské armády aj iní zajatci českej, slovenskej a rusínskej národnosti budú v počte 30 000 mužov prepustení, z osôb, ktoré po Veľkej októbrovej revolúcii emigrovali do ČSR a boli vinou NKVD či OBZ odvlečené do sovietskych gulagov, sa nevrátil prakticky nikto.
Absencia kontroly bola zapríčinená tým, že v povojnovej republike neexistovala do vzniku Dočasného národného zhromaždenie 28. októbra 1945 parlamentná kontrola výkonnej moci a pomer síl v predsedníctve vlády aj vo vláde samotnej nezabránil komunistom v postupnom ovládnutí ministerstva vnútra a bezpečnostných zložiek. Nekomunistické strany, najmä národní socialisti a ľudovci, si nebezpečenstvo ovládnutia bezpečnostných zložiek komunistami uvedomovali, no pre absenciu legislatívnych noriem tomu nemohli zabrániť. Okrem OBZ komunisti v podstate ovládali Odbor pre politické spravodajstvo „Z“ (vznikol 25. mája 1945), na čele ktorého síce stál skúsený spravodajský dôstojník z Londýna plk. Josef Bártík, ale ostatné významné funkcie už ovládli komunisti a plk. Josef Bártík musel svoju funkciu v januári 1946 na základe pripravenej provokácie opustiť. Od roku 1945 pracoval na ÚV KSČ poradný spravodajský zbor, ktorý riešil otázky súvisiace s činnosťou spravodajských služieb. Hlavné úsilie preto zameral na obsadenie vedúcich pozícií v spravodajských službách členmi KSČ alebo ich skrytými prívržencami. Rovnako sa podarilo komunistom obsadiť kľúčové pozície v novovytvorenom Zbore národnej bezpečnosti a takmer monopolne potom ovládali vojensky organizované pohotovostné pluky národnej bezpečnosti ako aj Štátnu bezpečnosť, ktorá vznikla 30. júna 1945 ako jedna z neuniformovaných zložiek ZNB.
21. augusta 1945 ministerstvo vnútra rozhodlo o zrušení Komisie pre vnútornú bezpečnosť a zároveň rozhodlo o vytvorení krajinských odborov bezpečnosti II (ZOB II), ktoré sa stali súčasťou zemských národných výborov. ZOB II sa skladal z politického spravodajstva, obranného spravodajstva, hospodárskeho spravodajstva a pomocného oddelení a referátov. Väčšina príslušníkov ZOB II bola členmi KSČ alebo opäť jej sympatizantmi. Tieto spravodajské a bezpečnostné služby hrali dôležitú úlohu v boji komunistov o politický monopol.
Hlavná správa obranného spravodajstva (HS OBZ) sa pod vedením Bedřicha Reicina sústredila na vytvorenie organizačné štruktúry OBZ. Koncom roku 1945 bola Hlavná správa OBZ prakticky nekontrolovateľnou organizáciou, pričom Bedřich Reicin plnil úlohy ÚV KSČ. Podľa nariadenia z leta roku 1945 patrilo medzi hlavné činnosť OBZ vybudovanie siete dobrovoľných agentov a informátorov v radoch vojenských jednotiek. Medzi ďalšie úlohy patrilo dôkladné preverenie všetkých vojenských osôb, ktoré nastúpili do činnej služby, a stále systematické pátranie medzi príslušníkov jednotiek po tom, či nepôsobia rozvratne alebo v prospech cudzej moci. Pôsobnosť a kompetencie OBZ pritom nevychádzali zo smerníc či nariadení MNO, ale z výnosov a nariadení HS OBZ, ktoré podpisoval pplk. Bedřich Reicin. Od leta 1945 potom HS OBZ na základe hlásenia podriadených zložiek spracovávala raz mesačne súhrnné správy o armáde. Náčelník HS OBZ pplk. Bedřich Reicin zastával rovnako ako ďalší čelní predstavitelia OBZ zároveň významné funkcie v KSČ. Komunistické vedenie zase považovalo OBZ za jednu z najspoľahlivejších bezpečnostných zložiek. Pracovníci OBZ veľmi úzko spolupracovali s osvetovými dôstojníkov, čo boli opäť v drvivej väčšine prípadov komunisti. Ak chcel príslušník armády zverejniť v tlači článok, bolo to možné len po predchádzajúcej cenzúre osvety a OBZ.
Po zahájení činnosti Dočasného národného zhromaždenia získavalo OBZ informácie o vystúpeniach a interpeláciách nekomunistických poslancov. Príslušníci OBZ tiež neustále rozširovali svoju pôsobnosť mimo armádu. Budovali agentúrne siete v politických stranách, štátnych orgánoch, v redakciách médií, ale aj v radoch SNB, ŠtB a ZOB II. Pracovníci OBZ boli pod hrozbou tvrdých sankcií zaviazaní k úplnej mlčanlivosti.
Orgány OBZ boli rozdelené na zložku riadiacu (HS OBZ, podriadené správy až do divízie) a na zložku výkonnú (bezpečnostné oddiely zložené z dôstojníkov, rotmajstrov a poddôstojníkov). Bezpečnostné oddiely