náhľad|Obrázok znázorňujúci koreláciu medzi hemodynamikou a klinickými následkami pri ascite a hepatorenálnom syndróme. Hepatorenálny syndróm je akútne ochorenie obličiek, ktoré nastáva ako dôsledok trvajúceho chronického pokročilého ochorenia pečene. Vyvolávajúcou chorobou býva často cirhóza pečene (závažné nevratné poškodenie pečene vyvolané často alkoholom alebo virózou), prípadne ascites (i.e. nafúknuté brucho v okolí pupka z dôvodu hromadenia vody). Napriek zlepšeniam v prežívaní pacientov trpiacich na hepatorenálny syndróm, dlhodobá prognoáza stavu pacienta je zlá, pretože závisí od stupňa závažnosti a reverzibility poškodenia pečene, resp. od možnosti transplantácie pečene. U pacienov trpiacich na cirhózu pečene, ktorá je komplikovaná ascitom , sa hepatorenálny syndróm vyvinie u 18 % do jedného roka a až u 39 % pacientov do piatich rokov. Nástup hepatorenálneho zlyhania sa dá predpovedať z predchádzajúceho výskytu:
gastrointestinálneho krvácania (dôsledok varixov a vredov), spontánnej bakteriálnej peritonitídy (28 % pacientov s touto infekciou si vyvinie hepatorenálny syndróm, hoci budú správne liečení nenefrotoxickými antibiotikami,
Patogenéza hepatorenálneho syndrómu je dané vazodilatáciou splanchických žíl (žily v bruchu) a vazokonstrikciou žíl obličiek. Hepatorenálny syndróm je reverzibilný a lieči sa vazokonstriktormi splanchických žíl, akými sú analógy vazopresínu so zvýraznenou vazokonstrikčnou aktivitou, ku ktorým patrí lyzínvazopresín, terlipresín alebo ornipresín. Ďalším terapeutikom na prevenciu a liečbu hepatorenálneho syndrómu je intravenózna infúzia albumínu, ktorá vedie na nárast intravaskulárneho objemu. náhľad|Kroky pri procedúre TIPS: A) portálna hypertenzia spôsobila rozšírenie koronárnej žily (šípka) a pupočnej žily (trojuholníková šípka) so spätným tokom. To vedie k varixom v pažeráku a žalúdku, ktoré môžu krvácať; B) ihla bola zavedená (cez jugulárnu žilu) a prechádza z pečeňovej žily do portálnej žily; C) trakt je rozšírený balónikom; D) po umiestnení stentu sa portálny tlak normalizuje a koronárne a pupočné žily sa už nenapĺňajú Operatívne sa hepatorenálny syndróm dá riešiť vytvorením žilového skratu z portálnej žily (ktorá privádza odkysličenú krv do pečene) do pečeňovej žily, ktorá ústi do dutej žily. Zákrok sa realizuje zavedením stentu z krčnej žily pacienta do pečene pod fluorescenčným monitorovaním zákroku.
Biochemický a fyziologický podklad ochorenia V organizme pacienta trpiaceho na hepatorenálny syndróm je funkčná hypovolémia, čiže nedostatočný objem telesných tekutín, čo vyvolá reflexnú sekréciu vazokonstrikčných hormónov, akými sú:
renín, angiotenzín, vazopresín, katecholamíny, endotelín.
Aktivuje sa RAAS: renínový angiotenzínový aldosterónový systém s náratom hladiny týchto hormónov v krvi.
Ďalej sa zvýši tonus sympatiku, čo spoločne s účinkom hormónov vedie na vazokonstrikciu ciev obličiek, znížený tok krvi v kortexe obličiek, zníženú perfúziu obličiek, zvýšený tlak v interstíciu.
Referencie
Kategória:Hepatológia