náhľad|Reliéf s tancujúcimi bojovníkmi, prvá polovica 1. storočia pred Kr., z originálu z polovice 4. storočia pred Kr., Musei Vaticani, Museo Pio Clementino, Sala delle Muse. Inv. 321. Gymnopaidia (Gymnopaidia) bola spartská slávnosť, podľa tradície založená v roku 669 pred Kr., zahŕňajúca tance a cvičenia mužov a nahých mladíkov.
Gymnopaidia, „Slávnosť nahých mladíkov“ v Sparte, možno s významom „Slávnosť tanca bez zbraní“, bola zavedená ako každoročná slávnosť, ktorá pripomínala porážku Sparty susedným mestským štátom Argos v bitke pri Hysiai v roku 669 pred Kr. a jej cieľom bolo rozvíjať bojové zručnosti. Po víťazstve Sparty nad Argosom v roku 550 pred Kr. v bitke pri Thyreai bola venovaná tým, ktorí zomreli v bitke. Podľa Pausania bola do značnej miery slávnosťou tanca: „Sparťania majú na svojej agore sochy Apolóna, Artemis a Léty. Celý tento priestor sa nazýva miestom tanca (Choros), pretože na Gymnopaidiai ... je to sviatok, ktorý Lakedaimonci berú rovnako vážne ako ktorýkoľvek iný ... efébi predvádzajú tance na počesť Apolóna.“
Oslavy trvali niekoľko, možno aj desať dní. Bolo to obdobie, keď boli návštevníci, ktorí boli v Sparte zvyčajne odmietaní, vítaní. Hlavnou črtou osláv boli tance v podaní troch zborov: chlapcov, dospelých občanov a starcov. Zbory vystupovali na spartskej agore pred zrakmi nielen svojich spoluobčanov, ale aj sochami Apolóna, Artemidy a Léty, pričom chlapci vždy vystupovali v strede, dospelí po ich ľavici a starci po ich pravici. Vedúci každého zboru prostatés alebo choropoios mal na hlave veniec nazývaný stefanos thyreatikos (bol to veniec z palmových listov, jednej z Apolónových posvätných rastlín), ktorý mal pripomínať víťazstvo Sparťanov pri Thyreai. Tance chlapcov napodobňovali najmä cvičenia z palaistry (chlapci napodobňovali box a zápasenie v tanečnej forme). Účelom týchto tancov bolo pravdepodobne osláviť zručnosti tréningu, tímovej práce, kondície a vytrvalosti, na ktorých pracovali chlapci aj muži, aby sa predišlo budúcim porážkam. Počas osláv sa tiež spievali Thalétove a Alkmanove a Dionysodotove chválospevy. Adresátom týchto chválospevov bol najmä Apolón Karneios, „najdórskejší“ Apolón a najvýznamnejší boh v Sparte (boli to tiež hymny k pocte bohov a spartských héroov.). Už len tanec v letných horúčavách sa dal považovať za skúšku vytrvalosti všetkých spartských mužov: zatiaľ čo chlapci tancovali nahí, dospelí a starí muži mali na sebe plnú zbroj. Ďalšie súťaže, tentoraz obmedzené len na dospievajúcich, sa týkali boxu, hrania loptových hier a rituálnych bitiek.
Plutarchos odhaľuje, ako samotní Sparťania vnímali účel a význam tejto slávnosti, keďže cituje niektoré verše, ktoré zbory spievali. Tri zbory, jeden starých mužov, jeden mužov v najlepších rokoch a jeden chlapcov, spievali slová, ktoré slúžili ako akýsi scenár pre celý život občana hoplitu. Zbor starých mužov spieval: „Kedysi sme boli statoční mladí muži.“ Potom zbor mužov v najlepších rokoch odpovedal slovami: „Ale teraz sme statoční my; vyskúšajte nás, ak chcete.“ Potom tretí zbor, zbor chlapcov, spieval: „Ale budeme oveľa mocnejší.“ Platón vnímal gymnopaidiai ako akýsi verejný test vytrvalosti.
Referencie
Kategória:Starogrécke sviatky Kategória:Gymnastika Kategória:Nahota