náhľad|Atická červenofigúrová amfora zobrazuje satyra s barbitonom, maliar: Berlínsky maliar, cca 490 pred Kr., Altes Museum (Antikensammlung) F 2160, Berlín Barbitos alebo barbiton () bol starogrécky strunový hudobný nástroj podobný lýre. Mal menšiu ozvučnú skrinku, dlhé zakrivené ramená spojené krátkou priečkou a dlhé struny s hlbším tónom.https://beliana.sav.sk/heslo/barbitos
Základné komponenty barbita boli rovnaké ako u lýry chelys, od ozvučnej skrinky z korytnačieho panciera (rezonančnej skrinky) až po ladiace zariadenie zvané kollops (κολλοψ), výrazne sa od nej ale líšil menšou ozvučnou skrinkou a oveľa dlhšími strunami a ramenami. Ramená sa od ozvučnej skrinky rozbiehali v priamych líniách a potom sa krivili dovnútra pod priečkou (s ladiacim zariadením) v hornej časti. Dĺžka strún dávala barbitu nižšiu výšku tónu ako lýra chelys. Barbitos bol približne o polovicu väčší ako lýra a mal hrubšie struny.
Maliari váz zobrazovali dlhý, elegantný tvar barbita a jeho veľkosť využívali na pôsobivé kompozície so sediacimi alebo stojacimi hudobníkmi. Napríklad maľba na červenofigúrovej amfore od Berlínskeho maliara zobrazuje satyra s barbitom, za ktorým stojí boh Hermes. Diagonálna línia barbita tvorí dramatický kontrapunkt k hlave satyra, ktorá je otočená opačným smerom. Hoci väčšina maliarov váz zobrazuje barbitos so siedmimi strunami ako je na lýre chelys, barbitos môže byť zobrazený aj s piatimi, šiestimi alebo dokonca ôsmimi strunami. Mnoho zobrazení barbitov pochádza z konca šiesteho a začiatku piateho storočia pred Kr. a maliari ich prezentujú v širokej škále scén, pričom takmer všetky sa vzťahujú na veselie. V dionýzskych scénach na nich hrajú satyrovia, nymfy a dokonca aj samotný boh, na tomto nástroji hrajú i profesionálne hudobníčky, hetéry, ako aj zabávajúci sa muži (napr. na symposiach).
Barbitos bol tradične spájaný s východogréckymi lyrickými básnikmi ako Sapfó, Alkaios a Anakreón. Anakreónovi sa často pripisuje zásluha za to, že priniesol barbitos na pevninu, keď ho tyran Hipparchos pozval, aby sa okolo roku 525 pred Kr. pridal k dvoru Peisistratovcov v Aténach. Niektorí starovekí autori dokonca tvrdia, že nástroj vynašiel. Východní Gréci sa zrejme o barbitone dozvedeli od susedných národov, možno od Frýgov alebo Lýdov. Pri diskusii o ázijskom pôvode gréckej hudby geograf Strabón z 1. storočia pred Kr. hovorí o vplyve Frýgov a iných podobných národov v súvislosti s kitharou a aulom a zaraďuje barbitos do zoznamu gréckych nástrojov, ktoré nesú cudzie názvy. Táto poznámka spolu s nedostatkom súvisiacich slov v akomkoľvek indoeurópskom jazyku viedla k záveru, že názov nástroja je neznámeho, možno frýgického pôvodu (slovo barbitos má pravdepodobne frýgickú etymológiu). Hoci dôkazy nie sú presvedčivé, zdá sa, že názov tohto charakteristického nástroja sa prvýkrát objavil v gréčtine v aiolskom dialekte, ktorým sa hovorilo v Alkaiovej vlasti Lesbos; v tomto dialekte sa nástroj nazýval barmitos (alebo niekedy baromos či barmos), ale do piateho storočia pred Kr. sa štandardom stala forma barbitos, ktorá sa nachádza v atickej literatúre. Na rozdiel od dobre asimilovaných slov ako kitharis, forminx a lýra si názov barbitos zachoval určitý cudzí tvar (zrejme pre negrécky pôvod).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Strunové nástroje Kategória:Hudobné nástroje Kategória:Kultúra v starovekom Grécku Kategória:Starogrécke hudobné nástroje