Obliehanie Solnoku roku 1552 bolo vojenským stretom medzi osmanskou armádou budínskeho pašu Ahmeda na jednej strane a uhorskou hradnou posádkou pod velením Františka Ňáriho ako kapitána hradu Solnok koncom leta roku 1552 v Solnoku. Vojenská bitka sa napokon skončila víťazstvom osmanskej armády. Samotný hradný kapitán Ňári mal k dispozícii iba 500 ozbrojencov. Išlo o vojakov z prostredia Uhorska, Českého kráľovstva ale boli medzi nimi taktiež vojaci ríšskeho pôvodu či dokonca španielski žoldnieri. Tí však ukázali málo statočnosti a odhodlania pre obranu hradu, pričom hneď po prvom útoku osmanskej armády opustili hrad. Jeho kapitán Ňári, ktorý mal ešte stále v sebe veľkú guráž, sa rozhodol ísť v sám ústrety osudu, pričom po boji, ktorý viedol proti niekoľkotisícovej presile, skončil v zajatí. Po čase sa mu však podarilo ujsť.
Predohra boja (začiatok augusta roku 1552) Po bitke pri Plášťovciach začiatkom augusta roku 1552 sa budínsky paša Ahmed presunul späť do svojej rezidencie a to do samotného Budína. Práve tam snoval ďalší vojenský útok proti Uhorsku. Jeho cieľom bol napokon hrad Solnok. Pevnosť bola v tých časoch známa vďaka tomu, že zabezpečovala plynulý prechod cez rieku Tisa.
Zbrojenie obrancov na hrade Hrad Solnok sa začal budovať roku ešte roku 1550 na to zásluhou cisárskeho generála Mikuláša zo Salmu na priamy príkaz uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského ako protikráľa Jána I. Zápoľského. O rok neskôr došlo k ukončeniu opevňovacích prác. Samotný hrad ako vojenská pevnosť mal k dispozícii až 3000 hákovnic, 800 rmutu pušného prachu a iného vojenského vybavenia. Okrem toho bol hrad na niekoľko rokov zásobovaný taktiež potravinami.
Prológ ťaženia O niekoľko týždňov neskôr, presnejšie dňa 24. augusta roku 1552 sa dorazila osmanská armáda pod hrad Szolnok a hneď ho začal obliehať. Oddelené hradné vojská rôzneho národného pôvodu boli na tom morálne tak, že sa v nich nedokázala vzbudiť ani idea pre obranu vlasti.
Osmanská armáda na čele s Hadim Alim pašom obliehala hrad až osem dní bez väčšieho úspechu. Potom však nastal zásadný obrat. Dňa 2. septembra roku 1552 dorazila pod hradby údajne takmer až 100-tisícová osmanská armáda na čele s Amedom Pašom. Po svojom príchode vyhlásil diplomaticky to, že hrad bol postavený na panstve, ktoré už náležalo osmanskému sultánovi. Uhorský kapitán František Ňári však vydal odmietavú odpoveď pre jeho vydanie.
Po márnom naliehaní na vydanie hradu došlo k tomu, že časť tamojšej uhorskej vojenskej posádky dezertovala. Stalo sa tak dňa 3. septembra roku 1552, keď jednoducho nechala veliteľa hradu iba s 50 hajdúchmi dnu v útrobách hradu. Uhorská jazda preplávala cez rieku Tisa. Pechota prebehla na druhý breh. Veľkú časť z nich napadli a popravili osmanskí janičiari. Tí ostatní odišli smerom do Sedmohradska.
Deň po tejto udalosti, teda dňa 4. septembra roku 1552, vtrhli za brány úplne opusteného hradu osmanskí janičiari, ktorí ho začali ničivou streľbou z diel. Hradný veliteľ František Ňári s mečom v ruke vyrazil do boja proti nim. Po krátkom boji skončil v zajatí. Samotnému hradnému kapitánovi sa však podarilo ujsť z väzenia za pomoci podplateného strážnika.
Epilóg boja a nová ofenzíva (začiatok septembra 1552) Vrchný veliteľ spojených tureckých síl, paša Ahmed, sa napokon zamýšľal vyslať vojsko na sever, čím by vytvoril klin v uhorskom území a to jednak medzi habsburskou a Zápoľského časťou krajiny. Zároveň si stanovil obľahnúť mesto Košice. V ceste mu však stál hrad Jáger, v tom čase známy ako „Brána do Horného Uhorska.
Referencie
Literatúra KOPČAN, Vojtech. (1986). Turecké nebezpečenstvo a Slovensko. Bratislava: Veda: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. KÓNYA, Peter et al. (2014). Dejiny Uhorska (1000-1918). 2. vyd. Bratislava: Citadella. ISBN 978-80-89628-59-9.
Pozri aj Osmansko-habsburské vojny Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 až 1568 Zoznam vojenských bitiek osmansko-habsburských vojen Obliehanie Temešváru (1552) Obliehanie Jágru (1552)
Zdroj MRVA, Ivan – SEGEŠ, Vladimír. (2012). Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava: Perfekt, a.s. ISBN 978-80-8046-586-5
Kategória:Obliehania Kategória:Bitky v Uhorsku Kategória:Bitky Osmanskej ríše Kategória:Bitky Osmansko-habsburských vojen Kategória:Bitky v 1552 Kategória:Szolnok