Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová bola lesná železnica na Orave s rozchodom 760 mm, existujúca v rokoch 19201934. Jej dĺžka bola a slúžila na zvoz dreva zo Studenej doliny v Skorušinských vrchoch a Západných Tatrách.
Technické parametre rozchod: 760 mm dĺžka: 17,824 km stúpanie: 50 promile najmenší polomer oblúku: 50 m
Úseky lesnej úzkokoľajnej železnice Podbiel – Habovka: prevádzka v rokoch 1920 – 1928 (OFA) Podbiel – Habovka: 1931 – 1934 (OK) Podbiel – Habovka – Brestová: 1934 (OK)
História Lesná železnica s rozchodom 760 mm vznikla v údolí Studeného potoka z dôvodu potreby prepravy vyťaženého dreva. Jeho prepravu v mnohých dlhších dolinách železničky výrazne zjednodušovali a tak toto riešenie zvolila aj budapeštianska drevárska firma Országos Fatermelö Részveny tarsaság (Krajinská drevodorábajúca účastinárska spoločnosť – OFA). Vláčik mal prepravovať drevo odkúpené na pni od Oravského komposesorátu (OK) na pílu v Podbieli. V jeho blízkosti už viedla Železničná trať Kraľovany – Trstená – Nowy Targ, po ktorej sa drevná surovina či výrobky z nej odvážali na odbytiská. OFA získala povolenie na prípravné práce od uhorského ministerstva obchodu výnosom z 1. júla 1918 a po vyhotovení projektu úzkorozchodnej parnej železnice požiadala o uskutočnenie administratívnej pochôdzky. Tú ministerstvo stanovilo na 6. novembra 1918, no kvôli rozpadu Rakúsko-Uhorska sa táto už neuskutočnila. Po vzniku novej republiky bola realizovaná administratívna pochôdzka v apríli 1919, po ktorej bolo firme OFA udelené povolenie na postavenie a prevádzku železnice na obdobie 10 rokov, teda do 1. júla 1929. Trať s dĺžkou 10,950 km získala po technicko-policajnej pochôdzke 5. februára 1920 užívacie povolenie, potvrdené výnosom ministerstva železníc z 21. februára 1920.
Trať lesnej železnice začínala na ľavom brehu rieky Oravy pri obci Podbiel, kde stálo aj zrubové depo pre jeden rušeň. Pokračovala proti prúdu Studeného potoka cez obec Biely Potok do lokality Rovne v chotári Habovky. Popri trati viedlo vedenie služobného telefónu, využívaného na riadenie prevádzky. Na prepravu bol využívaný parný rušeň zn. Rezsinke a 18 súprav oplenových podvozkov s nosnosťou 5 ton. Okrem správcu K. Kurtaga zabezpečoval obsluhu vlakov 1 rušňovodič a 3 brzdári, ktorých dopĺňal traťmajster Pollak.
Plánované bolo aj dobudovanie premostenia ponad rieku Oravu, čím by sa umožnilo voziť drevo až na parnú pílu OFA na opačnom brehu. Súčasťou projektu bolo aj pripojenie lesnej železnice na trať do Kraľovian, čo by zjednodušilo prepravu dreva, reziva i výrobkov. Prípojná železnica sa po rôznych ťažkostiach napokon nevybudovala, preto sa drevo a tovar preplavovali cez rieku Oravu.
Trasovanie lesnej železnice popri neregulovanej rieke znamenalo časté poškodenia pri povodniach. Povodne z výdatných dažďov začiatkom augusta 1924 a na konci júna 1925 narobili veľké škody, pričom bola zničená väčšina mostov a narušená a podmytá časť trate. OFA zastavila prevádzku v októbri 1928 a následne žiadala o predĺženie užívacieho povolenia. Po revízii v apríli 1929 bolo vlastníkovi trate nariadené uviesť ju do technicky vyhovujúceho stavu, zodpovedajúcemu železničným bezpečnostným predpisom.
Oravský komposesorát, najväčší vlastník lesov v oblasti, začal už v roku 1928 plánovať úzkorozchodnú trať z Habovky cez Zuberec do Oravíc, po ktorej by dopravoval vyťažené drevo k stanici existujúcej trate v Habovke. Projektovaná trať mala byť dlhá 21,591 km, rozchod koľají mal byť 760 mm, najmenší polomer oblúkov 50 m a najvyšší sklon 50 ‰. Počas vymeriavania trasy sa úradníci dostali do konfliktu s obyvateľmi Zuberca, pre ktorých vybudovanie železnice znamenalo stratu práce pri zvážaní dreva. Pri verejno-správnej pochôdzke sa tá uskutočnila len po km 16,6, pretože zvyšná časť do Oravíc nebola pre investora z lesohospodárskeho hľadiska vhodná. Výsledkom bolo udelenie povolenia k zriadeniu a prevádzke úzkorozchodnej lesnej železnice s parným pohonom na obdobie 60 rokov.
Komposesorát sa už počas prípravných prác na vybudovanie trate Habovka – Brestová – Oravice usiloval o odkúpenie existujúcej trate do Podbiela. OFA totiž končil kontrakt na ťažbu dreva, preto nemalo pre ňu zmysel prevádzkovať tamojšiu trať a tak po ukončení platnosti povolenia na prevádzku v roku 1929 a nasledujúcich ťahaniciach prevzal chátrajúcu trať v roku 1930 Oravský komposesorát. Dohoda o odpredaji existujúcej železnice sa uzavrela 1. februára 1930. Nový vlastník začal vzápätí budovať napojenie lesnej železnice na hlavnú trať, čím by zefektívnili dopravu dreva k vlečke. V zmysle technickej revízie pristúpil Oravský komposesorát ku generálnej oprave trate, vykonanej v rokoch 1930 – 1931. V septembri 1931 sa uskutočnila prehliadka a technicko-policajná pochôdzka lesnej železnice Podbiel – Habovka v dĺžke 10,640 km. Po zabezpečení rušňového a vozňového parku, ktorý tvorila parná lokomotíva ČKD s výkonom 90 koní, 6 plošinových a 18 párov oplenových podvozkov, 1 šľapacia drezina a 6 traťových vozíkov, bolo možné prevádzku obnoviť. Podľa projektu bola následne zahájená výstavba trate do Brestovej, čím celková dĺžka lesnej železnice narástla na 17,824 km. Konečná stanica železničky bola pri terajšom Múzeu oravskej dediny, kde bolo v roku 1933 postavené murované depo s opravárenskou dielňou pre parnú lokomotívu. V podkroví bola ubytovňa pre obsluhu a do novej koncovej stanice bol vybudovaný aj služobný telefón. Technicko-policajná pochôdzka z decembra 1932 a jej kladné stanovisko umožnili spustenie prevádzky na tomto úseku.
Pár mesiacov po zahájení prevádzky postihli región výdatné dažde, ktoré spôsobili katastrofálnu povodeň. V dňoch od 16. do 18. júla 1934 veľká voda Studeného potoka spôsobila na lesnej železnici obrovské škody. Strhnutých alebo odplavených bolo 1 370 m trate a 860 m násypov, odplavený spodok bol v dĺžke 2 960 m, na 2 úsekoch v dĺžke 200 m bola trať zasypaná zosunutou zeminou, zničených bolo 7 mostov a 2 priepusty, telefónne vedenie bolo poškodené v dĺžke 7 km a na mnohých miestach boli pokrútené koľajnice. Odplavená bola aj motorová drezina, ktorá bola v čase povodne na trati. Na základe zistených škôd sa riaditeľstvo komposesorátu rozhodlo trať neobnoviť, pretože bol predpoklad ďalších veľkých poškodení v blízkosti neupraveného vodného toku. Použiteľné vybavenie bolo bolo presunuté na Oravskú lesnú železnicu do Zákamenného. Nerealizovalo sa tak už ani plánované pokračovanie do Oravíc.
Referencie
Externé odkazy Fotografie železnice na webe Múzejno-dokumentačného centra ŽSR
Kategória:Úzkorozchodné železničné trate na Slovensku Kategória:Trate s rozchodom 760 mm Kategória:Zrušené železničné trate na Slovensku Kategória:Podbiel Kategória:Habovka Kategória:Zuberec Kategória:Vzniklo v 1920 Kategória:Zaniklo v 1934 Kategória:Doprava v okrese Tvrdošín