thumb|Jameson Adams, Frank Wild a Eric Marshall (zľava doprava) vztýčili 9. januára 1909 na svojej najjužnejšej dosiahnutej pozícii, 88° 23' južnej šírky, vlajku Spojeného kráľovstva. Fotografiu zhotovil vedúci expedície Ernest Shackleton thumb|Mapa expedície Nimrod
Expedícia Nimrod z rokov 19071909, známa tiež ako Britská antarktická expedícia, bola prvou z troch výprav do Antarktídy pod vedením Ernesta Shackletona a jeho druhou expedíciou na tento kontinent. Jej hlavným cieľom, okrem rôznych geografických a vedeckých úloh, bolo dosiahnuť južný pól ako prvý. To sa síce nepodarilo, ale expedícia sa dostala až na 88° 23' južnej šírky, len 97,5 námorných míľ (180,6 km; 112,2 míle) od pólu, čo bol vtedy najväčší postup k pólu v histórii bádania. Dovtedy nikto nebol ďalej na juhu než oni.Huntford 1985, s. 269. Samostatná skupina pod vedením walesko-austrálskeho profesora geológie Edgewortha Davida dosiahla odhadovanú polohu južného magnetického pólu a výprava tiež dosiahla prvý výstup na Erebus (3 792 m n. m.), druhý najvyšší vulkán Antarktídy.
Výprava nemala vládnu ani inštitucionálnu podporu a spoliehala sa na súkromné pôžičky a individuálne príspevky. Bola sužovaná finančnými problémami a jej prípravy boli uponáhľané. Jej loď Nimrod bola menšia než polovica lode Discovery, ktorú použil Robert Falcon Scott na svojej expedícii v rokoch 19011904, a Shackletonova posádka nemala dostatočné skúsenosti. Kontroverzie vyvolalo Shackletonovo rozhodnutie umiestniť základňu expedície v McMurdovom zálive, blízko Scottovho starého veliteľstva, čo bolo v rozpore so sľubom, ktorý dal Scottovi, že tak neurobí. Hoci expedícia bola spočiatku oveľa menej známa ako Scottova výprava spred šiestich rokov, jej úspechy vzbudili široký záujem a Shackleton sa stal národným hrdinom. Vedecký tím, ktorého členom bol aj budúci vedúci Australázijskej antarktickej expedície Douglas Mawson, vykonal rozsiahlu geologickú, zoologickú a meteorologickú prácu. Shackletonove dopravné prostriedky, ktoré tvorili mandžuskí poníci, štvorvalcový automobil a psie záprahy – boli na svoju dobu novinkou. Hoci nemali veľký úspech, Scott ich neskôr prevzal pre svoju nešťastnú výpravu Terra Nova.
Po návrate Shackleton prekonal počiatočný skepticizmus Kráľovskej geografickej spoločnosti voči svojim úspechom a získal mnoho verejných vyznamenaní, vrátane povýšenia do rytierskeho stavu kráľom Eduardom VII. Z expedície mal len malý finančný zisk a napokon bol odkázaný na vládnu dotáciu, aby pokryl jej dlhy. Do troch rokov bol jeho rekord v dosiahnutí najjužnejšieho bodu prekonaný, keď najskôr Amundsen a potom Scott dosiahli južný pól. Vo svojej chvíli triumfu však Amundsen poznamenal: „Meno sira Ernesta Shackletona bude navždy zapísané v dejinách výskumu Antarktídy ohnivými písmenami.“Amundsen, Vol. II, s. 115.
Referencie
Literatúra AMUNDSEN, Roald. The South Pole (An Account of the Norwegian Antarctic Expedition in the "Fram", 1910-1912). Londýn : C. Hurst, 1976. 841 s. ISBN 978-0-903983-47-1. HUNTFORD, Roland. Shackleton. Londýn : Hodder and Stoughton, 1985. 774 s. ISBN 978-0-340-25007-5.
Iné projekty
Kategória:Antarktické expedície Kategória:Veda a technika v 1907 Kategória:Veda a technika v 1908 Kategória:Veda a technika v 1909