Notburga z Rattenbergu, Notburga z Ebenu alebo Notburga Ebenská (; * okolo 1265, Rattenberg† 13. september 1313, Buch in Tirol) je tirolská svätica. Je uctievaná ako patrónka služobníctva a roľníkov. V súvislosti s tým je v mnohých spolkových krajinách uctievaná aj ako patrónka nositeľov a podporovateľov tradičných krojov. V Dolnom Rakúsku sa Dirndlgwandsonntag oslavuje druhú septembrovú nedeľu (blízko jej menín).Dirndlgwandsonntag . „Volkskultur Niederösterreich“

Život Podľa legendy sa Notburga narodila okolo roku 1265 ako dcéra klobučníčky v Rattenbergu. V tom čase Rattenberg patril Bavorsku. Pracovala ako slúžka pre Henricha I. z Rottenburgu na hrade Rottenburg. V tom čase boli páni z Rottenburgu dvoranmi tirolských grófov. Aj vtedy sa starala o chudobných, postihnutých a chorých. So súhlasom svojho zamestnávateľa teda rozdávala zvyšky jedla z hradu núdznym.

náhľad|„Notburga živí chudobných“ Maľba z obdobia okolo roku 1780 v Augustinermuseum Rattenberg|vľavo

Keď Henrich I. zomrel a jeho syn Henrich II. z Rottenburgu sa stal novým pánom hradu jeho manželka Ottília zakázala Notburge ďalej ľuďom rozdávať zvyšky jedla. Notburga poslúchla a odvtedy sa pravidelne postila. Jedlo, ktoré v tieto dni nezjedla, naďalej rozdávala núdznym. Toto správanie sa Ottílii tiež nepáčilo, a tak poštvala svojho manžela proti Notburge.

Zázrak drevených hoblín Jedného dňa, keď Notburga niesla v zástere jedlo a v ruke džbán vína pre chudobných, ju na nádvorí hradu zastavil jej zamestnávateľ. Chcel vedieť, čo nesie. Legenda hovorí, že Notburga odpovedala: „Hobliny a lúh.“ Keď sa Henrich II., ktorý jej neveril, pozrel, mala len drevené hobliny v zástere a v džbáne bol lúh.

Jej zamestnávateľ ju však čoskoro prepustil a Notburga musela opustiť Rottenburg. Notburga si našla prácu ako poľnohospodárska robotníčka v neďalekej dedine Eben am Achensee.Franz Hettinger: Aus Welt und Kirche. Bilder und Skizzen, Band 2: Deutschland und Frankreich. Herder, Freiburg, vierte Aufl. 1897, S. 55. Starala sa o hospodárske zvieratá a pomáhala s prácami na poli. Notburga požiadala farmára o povolenie prestať pracovať pri prvom zvonení kostolných zvonov večer, aby sa pomodlila.

Zázrak s kosákom vľavo|náhľad|Cirkevná zástava z Trnavy zobrazujúca sv. Notburgu, neznámy autor, pravdepodobne 19. storočie, Západoslovenské múzeum v Trnave Jedného popoludnia, keď hrozilo, že sa počasie zmení, farmár požadoval, aby nikto neprestal pracovať, kým nebude všetko obilie na mieste. Pri prvom zazvonení kostolných zvonov Notburga ako vždy prestala pracovať. Farmár ju však odmietol pustiť. Legenda hovorí, že Notburga hodila svoj kosák k nebu, kde sa zachytil o slnečný lúč. Farmár sa zľakol a nechal Notburgu odísť.

Späť na hrade Rottenburg Podľa legendy Henrichova manželka Otília po smrti nenašla v hrobe pokoj. Navyše, na hrade Rottenburg vypukla krvavá bratovražedná vojna medzi Henrichom II. z Rottenburgu a jeho bratom Siegfriedom. Počas konfliktu hrad Rottenburg vyhorel. Vtedy si Henrich II. spomenul na svoju slúžku Notburgu. Požiadal ju, aby sa vrátila na hrad. Pre svoju manželku Henrich zaviedol ročný program stravovania pre 500 chudobných ľudí. Notburge sa rýchlo podarilo zmieriť bratov Henricha a Siegfrieda.

Notburga zostala v Rottenburgu až do konca svojho života. Henrich II. a jeho druhá manželka jej dovolili starať sa o chudobných a chorých na hrade.

Zázrak volov náhľad|Stojaca relikvia svätej Notburgy vo farskom a pútnickom kostole sv. Notburgy v Ebene

Pred svojou smrťou Notburga vyjadrila želanie, aby jej telo bolo uložené na voz ťahaný dvoma volmi a pochované tam, kde voz zastaví. Podľa legendy voly ťahali voz z hradu Rottenburg až do Eben am Achensee. Legenda hovorí, že voly sa zastavili iba pred kostolom v Ebene.

Po smrti Notburga patrí medzi najuctievanejšie sväté vo východnom Štajersku, Tirolsku a Slovinsku. Po jej smrti bola pochovaná pred oltárom kostola sv. Ruperta v Eben am Achensee. Kvôli rýchlo sa rozvíjajúcej púti k jej hrobu bol kostol v Eben okolo roku 1434 a opäť okolo roku 1508 rozšírený. 22. augusta 1718 boli jej pozostatky exhumované so súhlasom brixenského biskupa Gašpara Ignáca von Künigla. V roku 1735 brixenský biskup udelil povolenie na vytvorenie relikvie celého tela z jej kostry pre kostol v Ebene. Táto kostra nie je, ako je zvykom, uložená v bočnej kaplnke, ale stojí vzpriamene v retabule hlavného oltára kostola, na čo bolo potrebné zvláštne privilégium.

náhľad|Chromolitografia v kaplnke pri ceste neďaleko Bad Birnbachu v Dolnom Bavorsku|vľavo

Notburga bola uctievaná aj v katolíckom Starom Bavorsku počas 19. a začiatku 20. storočia. Ako patrónka vidieckych služobníkov sa jej zbožnosť a svetská poslušnosť propagovali ako vzor.

Dôkazy z Dolného Bavorska: V cirkevnom múzeu v Kößlarne (okres Passau) sa nachádza procesná socha svätej Notburgy z 19. storočia. Notburge je zasvätená kaplnka v Thonhausene (obec Attenhofen, okres Kelheim). Je zobrazená na vitráži vo farskom kostole svätého Martina v Niederhöckingu (Landau an der Isar, okres Dingolfing-Landau) a vo farskom kostole svätého Juraja vo Weichshofene (obec Mengkofen, okres Dingolfing-Landau) je na vitráži (1886) v presbytériu zobrazená svätá Notburga po boku patróna kostola a svätého Leonarda. Populárne tlače zobrazujú sväticu v jednoduchom pracovnom oblečení.

Úctu k populárnej svätici Notburge potvrdil pápež Pius IX. v roku 1862. V Eben am Achensee sa slávi sviatok každého 13. dňa v mesiaci. Slávnostný sprievod Notburgy sa koná v septembri. Je uctievaná ako patrónka slúžok, odpočinku od práce a konca pracovného dňa.

Notburga-Museum bolo otvorené v Eben am Achensee v roku 2004.

Galéria

Referencie

Literatúra

Franz Caramelle, Wolfgang Ingenhaeff, Peter Orlik, Ludwig Penz: Sankt Notburga, Die Volksheilige aus Tirol in Geschichte, Kult und Kunst, S predslovom biskupa Reinhold Stecher (Innsbruck) a doslovom katedrálneho kanonika Friedricha Fahra (Mníchov a Freising), Hall in Tirol 1996

Thomas Horst: Notburga von Rattenberg. V: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon (BBKL). Band 36, Bautz, Nordhausen 2015, , s. 945–972. Notburga, Mythos einer modernen Frau, Gemeinsame Ausstellung von Augustinermuseum Rattenberg, Museum Tiroler Bauernhöfe Kramsach, Schloss Matzen Reith im Alpbachtal, 1. Mai – 26. Oktober 2001. Edition Tirol, Reith i. A. 2001, . Martin Ortmeier: Wenn Dienstboten schreiben und lesen können. Zunächst war Notburga nur eine kluge Hauswirtschafterin und ein guter Mensch. In: Passauer Bistumsblatt, Nr. 38, 21. September 2003, S. 18–19 (beletria). Beatrix Pinzer, Egon Pinzer: Urlaubsregion Achensee. Löwenzahn Verlag, Innsbruck 2003, , s. 74 Matthäus Rader: Bavaria Sancta. Band 3. Sadeler, München 1627, S. 153–161 (Digitalizovaná verzia dostupná v Google Books). Notburga, S. . In: Johann E. Stadler, Franz Joseph Heim, Johann N. Ginal (Hrsg.): Vollständiges Heiligen-Lexikon … Band 4: M–P. Herder, Freiburg im Breisgau 1875, S. 586–592 (Digitalizovaná verzia: zeno.org). Claus Winkler: Notburga, die Dienstmagd Gottes – Zum Gedenken des 750. Geburtstag der heiligen Notburga (1265–2015). In: Una-Voce-Korrespondenz, 4/2015, 45, S. 601–604. Aktenstücke, die selige Jungfrau Notburg betreffend. In: Katholische Blätter aus Tirol, Jg. 19, 1861, S. 985–991, 1014–1019, 1033–1036, 1057–1063, 1081–1087 (Digitalizovaná verzia dostupná v službe Google Books).

Iné projekty

Externé odkazy O Notburge na Životopisyoch svätých

Zdroj

Kategória:Úmrtia 13. septembra Kategória:Úmrtia v 1313 Kategória:Osobnosti z okresu Kufstein Kategória:Rakúski katolícki svätci Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 14. septembra Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi