Druhý zjednotený front (, ) bol alianciou Kuomintangu (KMT) a Komunistickej strany Číny v rokoch 19371941. Počas tejto doby spolu obe strany, predtým bojujúce v čínskej občianskej vojne, uzavreli prímerie, aby čelili japonskej invázii do Číny v priebehu druhej čínsko-japonskej vojny. Aliancia sa fakticky rozpadla po tzv. incidente s Novou štvrtou armádou v roku 1941. Avšak až do konca vojny s Japonskom sa obe strany zdržali veľkých vojenských operácií namierených proti sebe.

Pozadie V roku 1927 povstali čínski komunisti proti vláde vedenej Kuomintangom v dôsledku Šanghajského masakru z 12. apríla toho istého roku. V jeho priebehu bola Národnou revolučnou armádou, ozbrojenou zložkou Kuomintangu, brutálne potlačená miestna organizácia Komunistickej strany. Tým sa skončila predchádzajúca aliancia oboch strán, známa ako Prvý zjednotený front, zriadený s cieľom ukončiť éru militaristov a znovu zjednotiť Čínu.

V roku 1931 začala japonská invázia do Mandžuska a jeho následná okupácia. Čankajšek, predseda čínskej vlády a vodca Kuomintangu, rozhodol, že sa Čína musí vyhnúť vojne s Japonskom. Videl Čínu ako slabú a roztrieštenú, neschopnú účinnej obrany, kým nebude zjednotená pod jeho velením. Ďalších šesť rokov viedol politiku appeasementu voči Japonsku a sústredil sa na potlačovanie komunistov. Dúfal, že časom sa mu podarí vybudovať dostatočnú silu, aby sa mohol postaviť Japonskej cisárskej armáde. Hoci sa mu podarilo počas obkľučovacích kampaní donútiť komunistov k ústupu a kampane samotné viedli k ich výraznému oslabeniu, nebol schopný ich poraziť úplne. Jeho politika „vnútorného zjednotenia pred obranou krajiny“ () sa stávala s časom čoraz viac nepopulárna, čo viedlo k rozšíreniu odporu proti vláde Kuomintangu a jej spojencom.

Sianský incident Po poslednej z obkľučovacích kampaní sa komunisti stiahli do severozápadnej provincie Šen-si, kde vybudovali novú základňu s centrálou v meste Jen-an. Čankajšek, pokračujúci vo svojej politike vnútorného zjednotenia, uložil v polovici roku 1936 svojim generálom Čang Süe-liangovi a Jang Chu-čchengovi, nachádzajúcich sa v severnej Číne v okolí mesta Si-an, rozkaz na ňu zaútočiť. Tí utrpeli ťažké straty, ktoré Čankajšek odmietol kompenzovať. Namiesto toho dorazil do Si-anu na inšpekciu.

12. decembra 1936 bol Čankajšek vlastnými generálmi zajatý a internovaný. Požadovali od neho ukončenie nepriateľstva s komunistami a nasadenie všetkých síl na boj proti japonskej invázii. Do Si-anu dorazil komunistický vyjednávač a neskorší čínsky premiér Čou En-laj. Hoci Čankajškovi hrozila aj smrť, nakoniec sa tak nestalo - Kuomintang pristúpil na ukončenie bojov s komunistami a vytvorenie aliancie oboch strán, čím vznikol 24. decembra Druhý zjednotený front. Ako Čankajškov väzeň naopak zo Si-anu odchádzal pôvodca incidentu Čang Süe-liang.

Spolupráca počas druhej čínsko-japonskej vojny vpravo|náhľad|V júli 1937 bol vydaný rozkaz, aby sa čínska Červená armáda zabudovala do štruktúr nacionalistickej Národnej revolučnej armády V dôsledku dohôd zo Si-anu bola komunistická Červená armáda transformovaná na Novú štvrtú armádu a Ôsmu pochodovú armádu a podriadená veliteľstvu Národnej revolučnej armády. Čou En-laj dorazil do dočasného hlavného mesta Čchung-čching, aby tu komunistov zastupoval a neformálne sa stal akýmsi hovorcom čínskej vlády. Komunisti formálne akceptovali Čankajškovo velenie a na oplátku začali poberať finančnú podporu od ústrednej vlády. Avšak v skutočnosti zostala Ôsma pochodová armáda nezávislou vojenskou silou a oblasti ňou oslobodené boli plne pod kontrolou komunistickej strany.

Po vypuknutí vojny s Japonskom v plnom rozsahu bojovali komunistické jednotky po boku nacionalistických v bitke o Tchaj-jüan. Vrchol spolupráce prišiel v polovici roku 1938 počas obrany Wu-chanu.

Skutočnosť, že spoločné velenie oboch armád bolo rýdzo formálne, ilustruje to, že komunistické jednotky sa takmer nezúčastnili na konvenčných bojoch proti Japoncom. Naproti tomu sa sústredili na guerillovú vojnu, v ktorej zaznamenávali úspechy. Jediný výraznejší útok komunistov naplánoval generál Pcheng Te-chuaj na august 1940 a je známy ako Ofenzíva sto plukov. Spočiatku sa dostavili spolu s narušovaním dôležitej infraštruktúry a obsadzovaním železničných uzlov úspechy, avšak následná japonská odveta bola o to ničivejšia. Postavenie komunistickej strany v severnej Číne bolo podlomené a tá sa už o podobné akcie nabudúce nepokúšala.

Rozpad aliancie a jeho dôsledky Na pozadí formálnej aliancie však stále prebiehali boje medzi Kuomintangom a komunistami o vplyv na slobodných územiach. Spojenectvo sa začalo rozpadať na konci roku 1938 v dôsledku agresívneho pohlcovania všetkých čínskych partizánov komunistickými jednotkami, ktoré tým zvyšovali vlastnú vojenskú silu. Milície, ktoré sa odmietli pridať ku komunistom, boli označené ako kolaborujúce s Japonskom a napadnuté. Napríklad milícia vedená Čang Jin-wuom v provincii Che-pej bola napadnutá a zlikvidovaná Červenou armádou pod velením Che Lunga v júni 1939.

Situácia sa vyhrotila na prelome rokov 1940 a 1941, kedy sa začali stupňovať potýčky medzi Kuomintangom a komunistami. V decembri 1940 Čankajšek požadoval stiahnutie Novej štvrtej armády z provincií An-chuej a Ťiang-su z dôvodu provokácií voči nacionalistickým jednotkám v tejto oblasti. Pod silným tlakom nakoniec velitelia komunistickej armády vyhoveli, avšak kvôli zmätkom vo velení sa nestihli začať evakuovať včas a boli tak napadnutí nacionalistami, čo viedlo k niekoľkým tisícom obetí. Táto udalosť, známa ako incident s Novou štvrtou armádou, oslabila pozície komunistov v centrálnej Číne a definitívne ukončila všetku spoluprácu medzi komunistami a Kuomintangom, hoci aliancie formálne trvala až do konca vojny v roku 1945. Od tejto chvíle sa obe strany sústredili na upevňovanie pozícií pred nevyhnutným obnovením bojov.

Ľahké boje medzi oboma stranami prebiehali už počas vojny s Japoncami. Komunisti pokračovali v ničení a pohlcovaní nacionalistických milícií. Zároveň sa sústredili na posilňovanie svojho vplyvu v ovládaných provinciách, najčastejšie vidieckych, prostredníctvom administratívnych, pozemkových a daňových reforiem v prospech chudobných roľníkov. Kuomintang naproti tomu premiestnil mnoho svojich jednotiek, aby blokovali komunistické oblasti v snahe obmedziť šírenie ich vplyvu.

Po ukončení druhej čínsko-japonskej vojny sa Čankajšek stretol s vodcom komunistov, Mao Ce-tungom, v snahe začať mierové rozhovory. Táto snaha bola neúspešná a čínska občianska vojna sa znovu rozbehla v plnom rozsahu. Komunisti vzišli z udalostí vojny s Japoncami posilnení a v októbri 1949 bola v Pekingu vyhlásená komunistická Čínska ľudová republika, zatiaľ čo Čankajšek sa so svojou vládou a zvyškami armády presunul na ostrov Taiwan.

Referencie

Zdroj

Kategória:Politické strany v Číne Kategória:Druhá čínsko-japonská vojna Kategória:Dejiny Číny