náhľad|Tuhý molekulárny kyslík, O2, pri teplote pod -183 °C náhľad|Najbežnejšia forma kyslíka existuje v podobe diradikálu. Nepárové elektróny sa účastnia trojelektrónovej väzby, ktorá je tu znázornená prerušovanou čiarou. náhľad|Ozón, jedna z alotropických modifikácií kyslíka, je tvorený tromi atómami kyslíka. Hrá dôležitú úlohu v atmosfére a chráni biosféru pred škodlivým UV žiarením
Existuje niekoľko známych alotropov kyslíka. Najznámejší je molekulárny kyslík (O2), ktorý tvorí približne 21% zemskej atmosféry. Taktiež významnou alotropickou modifikáciou kyslíka je vysoko reaktívny plyn ozón (O3). Medzi ďalšie modifikácie patria:
Atómárny kyslík (O1), v podobe voľného radikálu, Singletový kyslík (1O2), jeden z dvoch metastabilných stavov molekulárneho kyslíka, Tetrakyslík (O4), ďalšia metastabilná forma kyslíka Pevný kyslík, ktorý existuje v šiestich rôzne sfarbených fázach. Oktakyslík, O8, je červený, existuje i kyslík v ζ-fáze s kovovým charakterom
Atomárny kyslík
Atomárny kyslík (O alebo O1), je veľmi reaktívny kvôli jeho tendencii vytvárať väzby s blízkymi molekulami a na zemskom povrchu existuje prirodzene iba veľmi krátko. Vo vesmíre sa vďaka silnému ultrafialovému žiareniu molekulárny kyslík O2 rozkladá na samostatné atómy. Až 96 % atmosféry v nízkej obežnej dráhe Zeme je tvorených atomárnym kyslíkom. Dikyslík
Bežný alotrop kyslíku na Zemi je kyslík O2, známy aj ako dikyslík. Tvorí z veľkej časti atmosféru Zeme (21 %). Základný stav kyslíka sa nazýva tripletový kyslík (3O2), má dva nepárové elektróny. Prvý excitovaný stav kyslíka, singletový kyslík (1O2) nemá nepárové elektróny a je metastabilný. Je používaný ako silné, selektívne účinné oxidačné činidlo.
Ozón
Trojatómový kyslík alebo ozón, O3, je veľmi reaktívny alotrop kyslíka, ktorý je pri štandardnej teplote a tlaku plyn bledomodrej farby. Kvapalný a pevný ozón majú tmavšiu farbu než bežný O2 a sú nestabilné a explozívne.Cotton, F. Albert and Wilkinson, Geoffrey (1972). Advanced Inorganic Chemistry: A comprehensive Text. (3rd Edition). New York, London, Sydney, Toronto: Interscience Publications. . Vzniká reakciou O2 s atomárnym kyslíkom, keď UV žiarenie oddeľuje atómy O2 od seba vo vyšších vrstvách atmosféry. Ozón silno absorbuje ultrafialové žiarenie a v stratosfére funguje ako ochrana v podobe ozónovej vrstvy, čím chráni biosféru, pretože pohlcuje mutagénne a inak škodlivé účinky UV žiarenia zo Slnka.
Cyklický ozón je teoretická molekula O3, kde sú atómy usporiadané do kruhu, na rozdiel od bežného usporiadania do reťazca.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Kyslík Kategória:Alotropia