náhľad|Atický červenofigúrový zvoncový kratér, Herakles, Atlas a záhrada Hesperidiek, cca 410 – 400 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen, Mníchov Nikiov maliar je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, činného približne v rokoch 420 až 400 pred Kr.
Nikiov maliar, vázový maliar pôsobiaci v Aténach, súčasník Meidiovho maliara, nie je známy pod skutočným menom; týmto menom ho pomenoval britský archeológ John Beazley podľa signatúry hrnčiara Nikia, ktorá sa nachádza na jeho rukou zdobenom červenofigúrovom zvoncovom kratéry uloženom v Britskom múzeu (British Museum 1898.7-16.6) v Londýne. Na tejto váze je zobrazená bohyňa Niké ako prilieta, aby odovzdala víťaznú stuhu („čelenku“) víťazovi pretekov s pochodňami; mená bežcov sú na stuhách čiastočne zachované; stojí tam aj starší muž, možno Prometheus (podpis hrnčiara Nikia je vyrytý na spodnom okraji nôžky vázy). Pripisuje sa mu 37 váz alebo fragmentov, prevažne zvoncových kratérov, ale ozdobil aj niekoľko hydriíLucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, NIKIAS. - 1 a oinochoai a jeden rhyton. Často zobrazoval atlétov, sprievody kómoi, scény zo symposií a obetovania.
Medzi jeho najznámejšie diela patrí zobrazenie komickej verzie Heraklovho zbožštenia na červenofigúrovom oinochoé, datovanom približne do rokov 410 až 400 pred Kr., uloženom v parížskom Louvre (Louvre N3408). Nikiov maliar tu zobrazil paródiu na apoteózu Herakla, pravdepodobne inšpirovanú divadelným predstavením. Na prednej strane vázy stojí Herakles, rozpoznateľný podľa svojich atribútov – levej kože, kyja a luku, ktoré pevne drží pri tele na voze poháňanom zosobnením víťazstva (Niké). Voz ťahajú štyria kentauri, pred ktorými je postava mávajúca dvomi pochodňami. S najväčšou pravdepodobnosťou tu ide o herca, ako to naznačujú jeho doplnky: himatión prehodený ako šatka, odhalený prehnane dlhý umelý fallos a zdeformovaná tvár, ktorá naznačuje, že má na sebe masku. Komický efekt scény je umocnený telom Herakla, ktorého hlava sa zdá byť príliš veľká oproti jeho telu; zobrazením Niké, ktorej znetvorená tvár je zdeformovaná špicatým nosom; a zmučené črty kentaurov, ktoré zvýrazňujú ich beštiálnosť. To všetko spolu teda poukazuje na interpretáciu scény namaľovanej na tejto atickej váze ako satiry zosmiešňujúcej mýtus o zbožštení Herakla.
Červenofigúrové zobrazenie so scénou narodenia Erichthonia od Nikiovho maliara na kalichovom kratéri, ktorý je vo vlastníctve Múzea výtvarných umení v Richmonde (Virginia Museum of Fine Arts 81.70), je jedno z najkrajších stvárnení tejto udalosti na váze. Aténa je tu zobrazená, ako berie chlapca od Gaie (Matky Zeme), zatiaľ čo rôzne božstvá vrátane chlapcovho otca Héfaista sledujú túto zázračnú udalosť. Chlapec s amuletmi na hrudi sa naťahuje k bohyni.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka