Výbor pre oslobodenie národov Ruska bola protikomunistická pro-nemecká organizácia. Zložili ho civilní a vojenskí kolaboranti z okupovaných oblastí Sovietskeho zväzu a bývalí dôstojníci Bieleho hnutia, ako napríklad Pjotr Krasnov. Založil ho v Prahe Andrej Vlasov, keďže to bolo posledné slovanské mesto, ktoré bolo stále pod nemeckou kontrolou. Andrej Vlasov mal povolenie od Heinricha Himmlera na vytvorenie výboru a neskôr z neho vznikla Ruská oslobodenecká armáda. náhľad|Propagačný plagát ROA Ciele organizácie boli vyjadrené v manifeste známom ako Pražský manifest. Štrnásť bodov manifestu zaručovalo slobodu prejavu, tlače, náboženstva a zhromažďovania, ako aj právo na sebaurčenie akejkoľvek etnickej skupiny žijúcej na územiach patriacich Rusku; na základe práva na sebaurčenie plánovali Vlasovci rozpustiť Sovietsky zväz a vytvoriť nezávislé národné štáty vrátane separatistického ruského národného štátu.
Pražský manifest podporoval sociálny systém založený na súkromnom poľnohospodárstve a rozpustení kolektívnych fariem pri zachovaní znárodnenia priemyslu; vlasovci sa vo svojom programe postavili proti stalinizmu aj kapitalizmu. Pražský manifest neobsahoval žiadnu explicitnú antisemitskú ani inú rasovo inšpirovanú rétoriku, čo spôsobilo konflikt s nacistami (pozri nižšie). V preambule manifestu však bola zahrnutá kritika namierená proti západným spojencom (najmä USA a Spojenému kráľovstvu). náhľad|Vlajka hnutia náhľad|Propaganda výboru prezentujúca porážku ZSSR náhľad|Vlasov prihovor
Ruská oslobodzovacia armáda náhľad|Vlasov je zobrazený ako zradca, je prítomná biela garda. Je tu zmienka o Denikinovi. V januári 1945 sa Vlasovova Ruská oslobodenecká armáda začala organizovať do niekoľkých divízií, hoci nie všetky boli dokončené kvôli kolapsu nemeckého vojnového úsilia a ďalšie ruské dobrovoľnícke jednotky slúžiace vo Wehrmachte a Waffen-SS boli nominálne prevedené pod jej velenie v apríli 1945 ako „Ozbrojené sily Výboru pre oslobodenie národov Ruska“. Tieto zahŕňali kozácke sily spojené s Timofejom Domanovom, ktoré sa zhromaždili v severnej Juhoslávii do mája 1945. V chaotických posledných mesiacoch Tretej ríše sa divízie pod Vlasovovým priamym velením pokúsili zhromaždiť v západnom Československu a Rakúsku po krátkom stretnutí s Červenou armádou v operácii Aprílová búrka počas jej postupu na Berlín. Ruské jednotky sa postavili na stranu Nemcov počas Pražského povstania, predtým ako mesto opustili kvôli blížiacej sa Červenej armáde k Prahe. Po pokuse o kapituláciu armáde Spojených štátov sa mnohí z jej členov buď vzdali Sovietom, alebo boli neskôr repatriovaní do Sovietskeho zväzu západnými spojencami.
Po kapitulácii Nemecka Spojencom výbor prestal fungovať.
Formácia Andrej Vlasov, generál Červenej armády, ktorý bol v roku 1942 zajatý a prebehol k Nemcom, nemal úspech v získaní podpory pre ruskú národnú armádu od najvyššieho nemeckého vedenia až do leta 1944, keď sa o jeho vec začal zaujímať veliteľ SS Heinrich Himmler. 16. septembra 1944 mal šesťhodinové stretnutie s Himmlerom, na ktorom získal jeho súhlas s vytvorením armády, ktorá sa začala formovať 28. januára 1945. Pražský manifest, v ktorom bola uvedená ideológia Výboru pre oslobodenie národov Ruska, bol oznámený 14. novembra 1944 v Prahe. Stretnutia sa Himmler nezúčastnil, ale zástupcami nemeckej vlády na pražskej konferencii boli Werner Lorenz z nemeckého ministerstva zahraničných vecí a Wilhelm Frick, ríšsky protektor Čiech a Moravy. Pražský manifest podpísalo celkovo 37 ľudí vrátane prebehlíkov Červenej armády, sovietskych profesorov, bielych emigrantov a bežných civilistov. Vlasov sa stal predsedom KONR a vrchným veliteľom ozbrojených síl.
Ďalšie zasadnutia výboru, ktorý sa nakoniec rozšíril na 102 členov, sa konali v Berlíne 18. novembra a 17. decembra 1944 a v Prahe 27. februára 1945. Po zasadnutí v Prahe bolo zvolané iba prezídium KONR.
Nemci tomuto hnutiu nikdy plne neverili a niekoľko vysokopostavených nacistov ho označilo za „nedostatočne národnosocialistické“.
Sovietske vzťahy s výborom Ako by malo byť zrejmé, vzťahy medzi Vlasovovým výborom a Sovietskym zväzom neboli ani zďaleka pozitívne. Treba však poznamenať, že mnohí ideológovia hnutia, ako napríklad Milety Zykov, sa označovali za marxistov. Výbor iba zdôraznili, že pokračuju v revolúcii z roku 1918, ktorú uzurpovali zradcovia, ale odmietli uviesť, ktorá z nich, aby sa predišlo nejednotnosti medzi frakciami výboru, keďže mnohí členovia pochádzali zo Sovietskeho zväzu a súhlasili s mnohými jeho systémami. Niekoľko dôstojníkov Bielej gardy, ako napríklad Pjotr Krasnov, Andrej Grigorievič Škuro a mnohí ďalší, však spolupracovalo s Oslobodzovacím výborom.
V sovietskych médiách bola Ruská oslobodenecká armáda vykresľovaná ako pokračovanie Bielej gardy.
Najvýznamnejším vodcom bieleho hnutia, ktorý mal na toto hnutie negatívny postoj, však bol bývalý veliteľ južného Ruska Anton Ivanovič Denikin.
Referencie
Kategória:Dejiny Sovietskeho zväzu Kategória:Dejiny Ruska Kategória:Antikomunizmus Kategória:Udalosti v 1944 Kategória:Dejiny Prahy