Halycko-Ruska matycia () bola kultúrno-osvetové tovarišstvo na Haliči. Vznikla 16. júla 1848 v Ľvove a po určitých modifikáciách ju Sobor ruskych učenych (po slovensky Zbor ruských učencov)prvý zjazd činiteľov ukrajinskej kultúry schválil 25. októbra 1848. Vzorové príklady pre jej vznik predstavovali matice iných slovanských národov, predovšetkým česká a srbská. Jej prvým predsedom bol Mychajlo Kuzemskyj, vedúcimi predstaviteľmi boli Jakiv Fedorovyč Holovackyj, Bohdan Andrijovyč Didyckyj a Antonij Petruševyč.
Tovarišstvo malo za cieľ vydávanie populárnych kníh poskytujúcich poznatky z rôznych oblastí pre bežných ľudí. Počas 20 rokov predstavovalo jedinú ukrajinskú kultúrno-osvetovú inštitúciu. Na začiatku svojej činnosti sa do značnej miery zameriavalo na vydávanie školských učebníc, príručiek a kníh všeobecnovzdelávacieho charakteru. Postupom času sa však prestávalo zameriavať na svoju kultúrno-vzdelávaciu funkciu, až od nej upustilo, a tak sa predovšetkým zameralo na vydávanie odbornej literatúry a na nadviazanie kontaktov so zahraničnými tovarišstvami a inštitúciami v duchu ideológie moskovofilstva.
Medzi hlavné sériové vydania patrili Galickij istoričeskij sbornik (po slovensky Haličský historický zborník; vydanie v rokoch 1853, 1854 a 1860), Naučnyj sbornik (po slovensky Odborný zborník; vydanie v rokoch 1865 až 1868), Literaturnyj sbornik (po slovensky Literárny zborník; vydanie od roku 1870 v 12 zväzkoch v 16 knihách), Naučno-literaturnyj sbornik (po slovensky Odborno-literárny zborník; vydanie v rokoch 1901 až 1906 a 1908). Obsahovali historické práce Jakova Fedorovyča Holovackého, Mykolu Ivanovyča Kostomarova, Antonija Petruševyča, Venedykta Mychajlovyča Ploščanského a ďalších. Spočiatku boli písané v tzv. jazyčiji, neskôr v ruštine.
Vydavateľská činnosť tovarišstva mala iba nepatrný kultúrny a spoločenský efekt. Preto čelila kritike zo strany nacionalistov. Na vzdelávaciu činnosť, od ktorej tovarišstvo upustilo, zakrátko nadviazali ô a Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho (po slovensky Tovarišstvo Mychajla Kačkovského). Počas 30. rokov 20. storočia tovarišstvo ukončilo svoju činnosť.
Činnosť Halycko-Ruska matycia (po slovensky Haličsko-Ruská matica) sa hlavne zameriavala na osvetovú a na vydavateľskú činnosť, ako aj na rozvoj školstva v oblasti západnej Ukrajiny. Inšpiráciu pre jej vznik predstavovali matice iných národov, a to hlavne Čechov a Slovákov.
Prvým predsedom sa stal Mychajlo Kuzemskyj. Prvú vydanú publikáciu predstavoval Bukvar ruskyj dľa škil v Haliciji (po slovensky Čítanka ruská pre školy na Haliči) od Adolfa Dobrianskeho z roku 1848.
Medzi členmi tovarišstva existovali rôzne názory v sociálnych a v spoločensko-politických témach. Neskôr v období od 60. rokov 19. storočia, kedy tovarišstvo viedli Jakiv Fedorovyč Holovackyj, Bohdan Andrijovyč Didyckyj a Antonij Petruševyčvýrazní predstavitelia myšlienky moskovofilstva odmietajúci existenciu ukrajinského národa, tovarišstvo začalo uprednostňovať tzv. jazyčije pred ukrajinčinou.
Vydavateľská aktivita Halycko-Ruskej matycie bola zvlášť počas obdobia do polovice 80. rokov 19. storočia. Tovarišstvo dovtedy vydalo viac ako 80 kníh, medzi ktorými boli hlavne práce všeobecnovzdelávacieho charakteru a práce z oblastí remesiel, poľnohospodárstva či pedagogiky, školské učebnice, medzi ktorými bola aj Čytanka od Markijana Semenovyča Šaškevyča.
Tlačový orgán Halycko-Ruskej Mytycie predstavoval Naukovyj Sbornik (po slovensky Náučný zborník), ktorý s prestávkami a pod rôznymi názvami vychádzal v rokoch 1865 až 1908. Tovarišstvo ustavične obmieňalo produkciu s vydavateľstvami v Srbsku, v Slovinsku a v Českom kráľovstve.
Počas druhej polovice 80. rokov 19. storočia začal postupný úpadok tovarišstva, ktorý vyvrcholil zánikom v 30. rokoch 20. storočia (podľa iných zdrojov tovarišstvo zaniklo ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny).
Pozri aj
Matica slovenská Matica srbská Matica chorvátska
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Vzdelávanie na Ukrajine Kategória:Organizácie na Ukrajine Kategória:Dejiny Ukrajiny Kategória:Ľvov Kategória:Organizácie založené v 1848