náhľad|Napoleonov dekrét zo dňa 21. novembra roku 1806 v Berlíne. Prvá strana.
Kontinentálna blokáda bolo hospodárske embargo zo strany francúzskeho cisára Napoleona I. Boanaparta, ktoré bolo vyhlásené dňa 21. novembra roku 1806 v meste Berlín. O niekoľko rokov neskôr, presnejšie dňa 18. októbra roku 1810, dosiahla francúzska diplomacia vrchol a to pre Dekrét z Fointanebleau. Bolo deklarované spáliť britský tovar, ktorý bol zadržaný na európskom kontinente. Britskej strane spôsoboval tento systém nemalé straty. Napriek tomu však francúzske orgány udeľovali poniektorým francúzskym obchodníkom ale aj tým z prostredia Apeninského polostrova určité výnimky. Cieľ samotnej blokády a to práve doslovné zničenie britského obchodu, však u cisára Napoleona I. a jeho podriadených dŕžav napokon zlyhal, keďže samotnému cisárovi sa nepodarilo uplatniť jeho dodržiavanie na celom kontinente a to od územia Portugalska na Pyrenejskom polostrove až po Ruskú ríšu.
náhľad|Napoleonov dekrét zo dňa 21. novembra roku 1806 v Berlíne. Druhá strana.
Predohra uzákonenia Dňa 21. októbra roku 1805 sa odohrala námorná bitka medzi britským a francúzskym loďstvom pri Trafalgare. Stalo sa tak presnejšie pri juhozápadnom pobreží Španielska. Išlo o poslednú veľkú bitku medzi plachetnicami a zároveň najdôležitejším víťazstvom v histórii britského kráľovského loďstva. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska si tak zabezpečilo absolútnu dominanciu na moriach nielen v čase Napoleonských vojen ale aj v nasledujúcom storočí. Keď sa teda francúzskemu cisárovi Napoleonovi I. nepodarilo úspešne viesť vojská pre inváziu na Britské ostrovy, rozhodol sa bojovať na pevnine.
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska však naďalej zostalo s Francúzskym cisárstvom vo vojne ako rival. Britským armádam sa podarilo zahatať cestu ťažení pre Napoleona v oblastiach Egypta a na Strednom východe. Samotný francúzsky cisár sa pomstil tým, že Britské ostrovy izoloval a to prostredníctvom zavedenia kontinentálnej blokády, ktorá mala za cieľ deštrukciu britského obchodu.
Potýčky a nová vojnová výprava Bližšie informácie v hlavom článku: Napoleonov vpád do Ruska
Roku 1810 sa rozhodla ruská diplomacia pre otvorenie prístavov pre neutrálne lode, čím dôsledne odmietla rešpektovať podmienky kontinentálnej blokády. Práve to bol dôvod, prečo v ďalšom roku začal francúzsky cisár Napoleon I. nové vojnové plány pre ťaženie proti Ruskej ríši.
Prínosy a straty Ak by malo ísť o efekt samotnej blokády, tak v európskej ekonomike sa predsa len prejavil rozporuplným spôsobom. Práve tá strana, ktorá vydržala zniesť tlak zo strany konkurencie v čase vojnovej krízy, bola lepšie pripravená ekonomicky v období po Napoleonských vojnách. Práve vtedy sa britský tovar privážal smerom do Európy.
Na druhej strane to bolo práve znemožnenie prísunu britského tovaru na pôdu kontinentálnej Európy, ktoré sa prejavilo doslova odstránením konkurencie pre výrobcu v najvyspelejších oblastiach Európy, pričom práve tam začal proces priemyselnej revolúcie. Práve to znamenalo priaznivý vývoj tunajšej výroby v niektorých oblastiach a to presnejšie na území Francúzska, Porýnia a Saska.
náhľad|
Referencie
Literatúra SKŘIVAN, Aleš. (2002). Lexikon světových dějin 1492 – 1914. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. ISBN 80-86493-06-7. SNOW, Peter. Dejiny sveta – Mapa za mapou. (2022). Preklad Barbora Andrezálová. Bratislava: Ikar. ISBN 978-80-551-7915-5.
Pozri aj Napoleonské vojny Napoleon Bonaparte Tylžský mier Napoleonov vpád do Ruska
Zdroj SKŘIVAN, Aleš. (2002). Lexikon světových dějin 1492 – 1914. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. ISBN 80-86493-06-7.
Kategória:Napoleonské vojny Kategória:Diplomacia Kategória:Vojenská taktika Kategória:História ekonomiky Kategória:Britsko-francúzske vzťahy