Antifanes () (* cca 408/405 pred Kr. – † 334/331 pred Kr.) bol jedným z najvýznamnejších a najplodnejších básnikov strednej atickej komédie.
Antické zdroje sa o pôvode komického básnika Antifana rozchádzajú (za jeho rodisko sa uvádza Smyrna, Rhodos, Chios alebo Larissa). Hoci jeho presné rodisko zostáva neisté, bol zrejme cudzinec, ktorý sa usadil v Aténach. Svoju prvú hru predviedol okolo roku 385 pred Kr. (Anon. De Com. 45 s. 10) a získal trinásť víťazstiev (Suda – Αντιφάνης, α 2734), osem z nich na Lénaiách (IG II² 2325. 146). Počet hier, ktoré sa mu v staroveku pripisoval, sa pohyboval medzi 260 až 365 hrami; známych je 139 alebo 140 ich názvov a viac ako 330 citácií, z ktorých mnohé sú rozsiahle.
Viaceré ich názvy potvrdzujú jeho obľubu v mytologickej burleske, ktorá parodovala tradičné tragické námety a bohov. Medzi tieto diela patrí napr. hra Anthrópogonia („Zrodenie ľudstva“); v iných vykresľoval postavy definované ich sociálnym postavením či remeslom (napr. v hre Agroikos – „Vidiečan“, alebo Akestria – „Krajčírka“). V hre s názvom Filothébaios („Milovník Téb“) parodoval vtedajšie spoločenské a politické nálady (v hre mohol narážať na pro-tébske sympatie v Aténach, zrejme zosmiešnil Démostena alebo iného politika, ktorý podporoval Téby). Hoci sa jeho diela zachovali len vo fragmentoch, dodnes je citovaný najmä vďaka rozsiahlemu dielu Deipnosofistai („Hostina učencov“) od Athenáia z Naukratidy, ktoré uchovalo stovky zmienok o antickej gastronómii.
Ióannes Stobaios vo svojom diele Anthologium čerpal z Antifana najmä kvôli jeho schopnosti formulovať gnómy – stručné, mravoučné a filozofické ponaučenia o živote (napr. vo fragmente Stob. 54, 86, 121). Fragment (189) porovnáva prácu tragického a komického básnika, pričom zdôrazňuje, že tvorba komédie je oveľa náročnejšia. V starovekom Grécku komickí dramatici nesmeli opätovne spracovať zápletky z mýtov, ale tragédi áno. Z tohto dôvodu Antifanes nazval tragédiu „pohodlným umením“. Veril, že komédia sa tvorí ťažšie, pretože si „musí všetko vymyslieť: nové mená, zápletku, dej, oponu druhého dejstva, úvod“. Zbor komédie bol dvakrát väčší ako zbor tragédie a dovoľoval si parabázu – priame oslovovanie publika, čo by si tragický zbor nikdy nedovolil. Mimoriadne zaujímavé sú citácie z fragmentu 120 (o metafyzike a hľadaní pravdy) a z fragmentu 207 (o hudbe a jej liečivej sile). Aj keď väčšina jeho diel boli mytologické paródie, najmä tragédií, alebo paródie historických postáv (napr. Sapfó), iné už vykazovali vlastnosti, ktoré neskôr charakterizovali „novú“ komédiu.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Antifane
Antifanes zrejme zomrel na ostrove Chios (podľa legendy ho zasiahla padajúca hruška) vo veku 74 rokov. Hoci skonal v cudzine, Aténčania si ho natoľko vážili, že jeho ostatky previezli a s poctami pochovali v Aténach, kde prežil väčšinu svojho života a dosiahol svoje najväčšie literárne úspechy.
Názvy jeho hier
Referencie
Kategória:Narodenia v 5. storočí pred Kr. Kategória: Úmrtia v 4. storočí pred Kr. Kategória:Dramatici starovekého Grécka