Kosmas Indikopleustes (fl. 6. storočie) bol byzantský kupec, moreplavec, nestoriánsky teológ a možno aj mních v kláštore na Sinaji.
Precestoval Malú Áziu, Arábiu, východnú Afriku a možno aj Indiu (Malabarské pobrežie) a Srí Lanku. Približne okolo roku 547 napísal dielo Christianiké topografia (slov. Kresťanský miestopis), ku ktorému vypracoval mapu sveta.
Indikopleustes sa snažil obhájiť teóriu plochej Zeme. Dielo však nemožno považovať za najautoritatívnejšie stredoveké dielo v oblasti kozmografie.
Podľa amerického historika vedy Davida Lindberga „Kosmas nemal v Byzancii zvlášť veľký vplyv, no je pre nás dôležitý preto, že býva často využívaný na podopretie tvrdenia, že všetci (alebo väčšina) stredovekých ľudí verili, že žijú na plochej Zemi. Toto tvrdenie [...] je úplne nepravdivé. Kosmas je totiž v skutočnosti jediným známym stredovekým Európanom, ktorý obhajoval kozmológiu plochej Zeme...“
Život vľavo|náhľad|Robert Weigl, Kosmas Indikopleustes, socha, Naturhistorisches Museum, Viedeň O Kosmovom živote sa mnoho nevie. Meno pod ktorým vystupuje sa objavilo až v rukopise Laurent. Plut. IX. 28 z 11. storočia.
Žil v Alexandrii v 6. storočí a bol kupcom. Nezískal úplné klasické vzdelanie, vedomosti získaval prevažne samostatne počas celého života. Poznal krajiny v okolí Egypta a Červeného mora (Arábia, Etiópia, resp. Aksum).
Pokiaľ možno veriť jeho správam, tak okolo roku 522 podnikol dlhú plavbu z Červeného mora do Etiópie a východnej Afriky, a z Arabského a Perzského zálivu k pobrežiu Indie (odtiaľ jeho prezývka „Indoplavec“) až po Cejlón. V Aksume ho mal okolo roku 525 prijať miestny kráľ Ellistheos (Ella Atsbeha), ktorý sa hlásil ku kresťanstvu. V literatúre je sporné, či naozaj navštívil Indiu alebo či poskytuje iba sprostredkované údaje. Niektorí autori to spochybňujú, iní prinajmenšom konkludentne prijímajú.
Vedecké a náboženské názory Kosmu Indikopleusta boli výrazne ovplyvnené sýrskymi nestoriánmi. Koncom 20. rokov 6. storočia bol žiakom Mar Abu I. (patriarchu Cirkvi Východu od roku 540 do roku 552) a pravdepodobne sa stal podporovateľom nestoriánskej cirkvi.
Podľa nespoľahlivej tradície sa na konci svojho života uchýlil ako mních do Kláštora svätej Kataríny na Sinajskom polostrove.
Christianiké topografia
náhľad|Kosmova mapa sveta v Christianiké topografia (Cod. Vat. gr. 699), koniec 9 storočia, dnes Bibliotheca Apostolica Vaticana, Vatikán
Knihu Christianiké topografia (; slov. Kresťanská topografia) vypracoval Kosmas na základe Biblie, spisov východných cirkevných otcov a vlastných skúseností. Celkovo cituje viac ako 70 autorov, pričom otvorene polemizuje s významnými osobnosťami starovekej geografie: Platónom, Aristotelom, Klaudiom Ptolemaiom a ďalšími.
vľavo|náhľad|Christianiké topografia, rukopis Laurent. Plut. IX. 28, dnes: Biblioteca Medicea Laurenziana, Florencia Dielo pochádza niekedy z rokov 547 až 549. Zachovalo sa v troch rukopisoch (Vat. gr. 699, koniec 9. storočia; Sinait. gr. 1186, 11. storočie a Laurent. Plut. IX. 28, 11. storočie), ktoré vychádzajú z prototypu zo 6. storočia. Fragmenty tohto diela boli zahrnuté aj do ilustrovaného Fyziológa z Evanjelickej školy v Smyrne (Smyrn. Evang. B-8) z konca 11. storočia, ktorý zanikol pri požiari v roku 1922. Niektoré rukopisy Žaltára a Štvoranjelia obsahujú ako predslovy krátke úryvky z 5. kapitoly Kresťanskej topografie bez ilustrácií.
Kniha sa skladá z dvanástich kníh. Knihy 1 až 4 opisujú Kosmovu kozmografiu a astronómiu, 5. kniha opisuje biblické dejiny, 6. až 10. kniha opisuje nebeské telesá. 11. kniha opisuje faunu a flóru Srí Lanky a 12. kniha poskytuje dôkazy pre starovekosť biblických kníh.
Dielo predstavuje zrejme o kompilát Kosmových spisov, respektíve rozšírené dielo v piatich knihách. Na začiatku 6. kapitoly totiž vyhlasuje, že „teraz“ odpovie na otázky, ktoré mu čitatelia položili po dokončení knihy. Autorstvo posledných dvoch kníh býva pripisované inej osobe, ktorá ich mala spracovať na základe iných Kosmových diel.
náhľad|Iluminácia zachytavajúca Kosmovo vnímania sveta v Christianiké topografia (Cod. Vat. gr. 699), koniec 9 storočia, dnes Bibliotheca Apostolica Vaticana, Vatikán |vľavo
Historicky cenné sú jeho opisy miest a miestnych kultúr. Jeho správa o miestnych kresťanských komunitách nestoriánskej Cirkvi Východu je najstarším spoľahlivým dôkazom prítomnosti kresťanov v Indii. Kozmovo dielo obsahuje pravdepodobne najstaršie dochované kresťanské mapy: „niet dôvodu pochybovať o tom, že početné náčrty obsiahnuté v spomínanom Laurentiánskom kódexe (ktorý pochádza z 10. storočia) pochádzajú priamo od Kozmu“.
V Topografii sa Kosmas pokúsil vytvoriť kresťanský geografický systém, ktorý by prekonával pohanskú ptoleimaiovskú kartografiu. Zem je podľa Indikopleusta doska, nad ktorou sa zdvíha krištáľová kupola ako obloha. Na nej sú zavesené hviezdy, ktorými hýbu anjeli. Táto koncepcia vesmíru bola vytvorená podľa obrazu Mojžišovho svätostánku a dogmaticky vychádza zo starších sýrskych (nestoriánskych) predstáv nisibiskej školy. Vedecky i teologicky bolo dielo už v stredovekej Byzancii vnímané ako nespoľahlivé. Konštantínopolský patriarcha a učenec Fótios obsah označil za mýtické príbehy plné zvláštností (Phot. Bibl. Cod. 36). Kosmova argumentácia vychádza často z alegorických alebo metaforických výrokov o nebi a zemi, ktoré však Kosmas chápe doslovne. V dôsledku toho dielo nezodpovedalo byzantskej (ortodoxnej) dogmatike. Keďže však bolo napísané ľudovým jazykom, tešilo značnej obľube u čitateľov.
Okrem geografickej a historickej hodnoty má Topografiavďaka početným miniatúram, ktoré zdobia grécky text aj slovanské verzie, aj veľký umeleckohistorický význam. Každý z troch zachovaných rukopisov obsahuje približne 60 ilustrácií. Obrázky sú trojakého druhu: vysvetľujúce štruktúru sveta, obrázky a kompozície zo Starého zákona a niekoľko obrázkov súvisiacich s Novým zákonom.
Poznámky
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Kategória:Osoby s neistým dátumom narodenia Kategória:Úmrtia v 6. storočí Kategória:Byzantskí mnísi Kategória:Byzantskí teológovia Kategória:Byzantskí spisovatelia Kategória:Moreplavci Kategória:Grécki objavitelia Kategória:Cirkev Východu Kategória:Byzantskí geografi