Zemetrasenie v Kóbe, známe aj ako Veľké zemetrasenie v Hanšine (), je zemetrasenie, ktoré sa odohralo 17. januára 1995 o 05:46:53 JST v južnej časti prefektúry Hjógo v Japonsku, vrátane regiónu Hanšin. Malo magnitúdu 6,9 na stupnici momentovej magnitúdy a maximálnu intenzitu 7 na stupnici seizmickej intenzity JMA (XI–XII na modifikovanej Mercalliho stupnici intenzity). Otrasy trvali približne 20 sekúnd. Ohnisko zemetrasenia sa nachádzalo 17 km pod jeho epicentrom, na severnom konci ostrova Awadži, 20 km od centra mesta Kóbe.

Zomrelo najmenej 5000 ľudí, z toho asi 4600 z Kóbe. Kóbe s 1,5 miliónmi obyvateľov bolo najbližším veľkým mestom k epicentru a zasiahli ho najsilnejšie otrasy. Bolo to druhé najsmrteľnejšie zemetrasenie v Japonsku v 20. storočí po veľkom zemetrasení v Kantó v roku 1923, pri ktorom zahynulo viac ako 105000 ľudí.

Zemetrasenie Väčšina najsilnejších zemetrasení v Japonsku je spôsobená subdukciou filipínskej alebo pacifickej tektonickej dosky, pričom mechanizmy zahŕňajú buď uvoľnenie energie v subdukčnej doske, alebo nahromadenie a náhle uvoľnenie napätia v nadložnej doske. Zemetrasenia tohto typu sú obzvlášť časté v pobrežných oblastiach severovýchodného Japonska.

Zemetrasenie v Kóbe patrilo do tretieho typu, nazývaného „vnútrozemské plytké zemetrasenie“. Zemetrasenia tohto typu sa vyskytujú pozdĺž aktívnych zlomov. Aj pri nižších magnitúdach môžu byť veľmi ničivé. Toto zemetrasenie začalo severne od ostrova Awadži, ktorý leží južne od Kóbe. Rozšírilo sa smerom na juhozápad pozdĺž zlomu Nodžima, pričom zlom prechádza priamo mestom Kóbe. Pozorovania deformácií v týchto zlomoch naznačujú, že oblasť bola vystavená kompresii zo západu na východ, čo je v súlade s predtým známymi pohybmi zemskej kôry. Podobne ako iné zemetrasenia zaznamenané v západnom Japonsku v rokoch 1891 až 1948, aj zemetrasenie z roku 1995 malo mechanizmus posunu, ktorý kompenzoval skrátenie eurázijskej platne v smere východ-západ v dôsledku jej zrážky s filipínskou platňou v strednej časti Honšu.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,3 nastalo o 05:46:53 ráno miestneho času 17. januára 1995. Trvalo 20 sekúnd. Počas tejto doby sa južná strana zlomu Nodžima posunula o 1,5 metra doprava a o 1,2 metra nadol. Boli zaznamenané štyri predchádzajúce otrasy, začínajúce najsilnejším (3,7 Mj) o 18:28 predchádzajúceho dňa.

Škody náhľad|Časť zlomu Nodžima, ktorý spôsobil veľké zemetrasenie v Kóbe v roku 1995, zachovaná v múzeu. Fotografia z Múzea zachovania zlomu Nodžima, ostrov Awadži, Japonsko. Poškodenia boli rozsiahle a závažné. Medzi stavby, ktoré zemetrasenie nenávratne poškodilo, patrilo takmer 400 000 budov, množstvo nadzemných cestných a železničných mostov a 120 zo 150 prístavných móla v prístave Kóbe. Zemetrasenie vyvolalo približne 300 požiarov, ktoré zachvátili veľké časti mesta. Časté boli výpadky dodávok vody, elektriny a plynu. Obyvatelia sa báli vrátiť sa domov kvôli dotrasom, ktoré trvali ešte niekoľko dní. Väčšina úmrtí (viac ako 4 000) sa vyskytla v mestách a predmestiach prefektúry Hjógo.

Jedna pätina budov v najviac postihnutých oblastiach bola úplne zničená alebo sa stala neobývateľnou. Z prevádzky bolo vyradených približne 22 % kancelárií v centrálnej obchodnej štvrti Kóbe a viac ako polovica domov v tejto oblasti bola vyhlásená za neobývateľnú. Výškové budovy, ktoré boli postavené v súlade so stavebnými predpismi z roku 1981, zväčša utrpeli menšie škody.

Poškodenie diaľnic a metra bolo najvýraznejším obrazom zemetrasenia a fotografie zrútenej nadzemnej časti diaľnice Hanšin v Kóbe sa objavili na titulných stranách novín po celom svete. Väčšina ľudí v Japonsku verila, že tieto konštrukcie sú vďaka svojej betónovej konštrukcii vystuženej oceľou relatívne odolné voči poškodeniu zemetrasením. Hoci sa spočiatku predpokladalo, že stavby boli nedbalo postavené, neskôr sa ukázalo, že väčšina zrútených konštrukcií bola postavená správne v súlade s stavebnými predpismi platnými v 60. rokoch 20. storočia. Špecifikácie oceľovej výstuže v týchto predpisoch sa ukázali ako nedostatočné a boli niekoľkokrát revidované, pričom posledná revízia bola vykonaná v roku 1981, ktorá sa ukázala ako účinná, ale vzťahovala sa len na nové konštrukcie.

Pomoc Do záchranných prác počas prvých troch mesiacov po zemetrasení sa zapojilo približne 1,2 milióna dobrovoľníkov, vrátane cudzincov. Maloobchodníci využili svoje existujúce dodávateľské siete na dodávanie nevyhnutných potrieb do postihnutých oblastí, zatiaľ čo telekomunikačné spoločnosti poskytli obetiam bezplatné telefónne služby, zatiaľ čo japonská vláda pod vedením Tomiiči Murajamu spočiatku nedokázala zorganizovať účinnú pomoc pre túto oblasť.

Zemetrasenie bolo pre japonské orgány zodpovedné za prevenciu katastrof veľkým varovným signálom. Japonsko konštrukčne upravovalo budovy a stavalo sa ďalej od seba. Vláda krajiny po zemetrasení zmenila svoju politiku reagovania na živelné katastrofy.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Zemetrasenia Kategória:17. január Kategória:1995 v Japonsku Kategória:Katastrofy v 1995 Kategória:Prefektúra Hjógo