Dánsko-švédska vojna v rokoch 1657 až 1658 bola ozbrojeným konfliktom medzi Dánsko-Nórskou personálnou úniou na jednej strane a Švédskym impériom na strane druhej v období rokov 1657 až 1658 v oblasti severnej Európy. Bola zároveň súčasťou druhej severskej vojny medzi Poľsko-litovským kráľovstvom a Švédskym impériom, pričom dánsky kráľ menom Frederik III. a jeho armády boli diplomaticky súčasťou protišvédskeho frontu, teda na strane poľského panovníka Jána II. Kazimíra Vasu.
Pozadie (1655 až 1656) Bližšie informácie v hlavnom článku: Obliehanie Jasnej Hory a Povstanie Juraja II. Rákociho
Dňa 19. októbra roku 1655 sa švédskej armáde podarilo po troch týždňoch úspešne zavŕšiť vojenské dobytie mesta Krakov. Poľskí vojaci na čele s hajtmanom Stefanom Czarnieckým napokon vydali mesto a postúpili ho švédskemu kráľovi. Švédska armáda tak prenikla až na juh Poľsko-litovského kráľovstva. Stolice na severe územia Kráľovského Uhorska medzitým poslali vojakov pre obranu tamojších hraníc, keďže sa objavila výstraha, že švédske armády odmietnu rešpektovať ich suverenitu tak ako tie české počas Tridsaťročnej vojny.
Deň po tejto udalosti, teda dňa 20. októbra roku 1655, vyhlásili poprední predstavitelia litovskej magnátskej strany a to Boguslaw a Janusz Radziwil zmluvu v Kjedanoch, v mene ktorej vzdali hold švédskemu kráľovi Karolovi X. Gustávovi ako poľskému panovníkovi. Dňa 21. októbra roku 1655 bol švédsky kráľ menom Karol X. Gustáv uznaný šľachticmi z územia Ukrajiny, Lublinu, Červenej Rusi ale aj Malopoľska, Sandomerska a Volyne. V skutočnosti sa tak stalo doslova pod veľkým tlakom švédskej diplomacie a to v rámci poskytnutia vojenskej pomoci voči poľskej armáde proti Ruskému cárstvu a kozákom.
Obrat však nastal koncom novembra roku 1655. V dňoch 19. novembra až 27. decembra roku 1655 sa pokúšala švédska armáda dobyť pavlínsky kláštor Jasná Hora v Čenstochovej, ktorý bránilo iba 250 obrancov. Koristnícke výčiny okupantov však na seba nenechali čakať. Hrdinská obrana pavlínskeho kláštora zo strany poľských vojakov mala za následok vlnu patriotizmu. Povzbudila teda poľský národ pre vzdor, čím sa švédske armády dostali do jasnej krízy.
Švédsky kráľ a jeho vojaci napokon v obkľúčení (1657) Viedenská diplomacia na čele s rímsko-nemeckým cisárom Ferdinandom III. Habsburským (*1608 – †1657), ktorý panoval v rokoch 1637 až 1657, sa odmietla prizerať, ako územie Poľsko-litovského kráľovstva chcú vojensky ovládnuť protestantské mocnosti. Diplomatom a šľachticom sa podarilo zatiahnuť do boja dánskeho kráľa Frederika III. a jeho armády.
Dánsko-Nórska diplomacia však bola hlboko zasiahnutá vojenskou porážkou ešte z čias vojny v rokoch 1643 až 1645. Švédsky kráľ mal za cieľ opanovať dánske provincie na východe a časť Nórska.
V máji roku 1657 napokon vyhlásil dánsky kráľ menom Frederik III. švédskemu panovníkovi vojnu.
Prológ vojny (leto 1657) Dňa 25. júna roku 1657 sa vydalo švédske vojsko na spiatočný vojenský pochod z územia Poľsko-litovského kráľovstva. Po takmer mesiaci, presnejšie dňa 20. júla roku 1657, prekročilo hranice Holštajnska.
Švédsky protiúder Početne slabšia dánska armáda urobila tak, že sa stiahla smerom do holštajnských pevností Glückstadt, Krempe a Frederiksodde.
Švédskym vojakom sa následne podarilo úspešne obsadiť vojensky územie Jutského polostrova. Dňa 24. októbra roku 1657 napokon pevnosť Frederiksodde kapitulovala pred švédskymi vojenskými útočníkmi.
Na pôde Škandinávie vládla v tých časoch oveľa chladnejšia klíma. Bola to takpovediac malá doba ľadová. V noci na 30. januára roku 1658 prekročili švédske vojská Lillebaelt. Po niekoľkých dňoch, presnejšie dňa 6. februára roku 1658 sa podarilo švédskym vojakom doraziť na čele s kráľom na ostrov Lageland. Napokon dňa 11. februára roku 1658 vkročili švédski vojaci na ostrov Sjaelland.
Okrem územia Nórska sa podarilo švédskym vojskám mať pod kontrolou a okupáciou takmer celé územie monarchie Oldenburgovcov. Dánske armády už nemali viac nádej pre novú protiofenzívu.
Mier a epilóg vojny (február až máj 1658) Dňa 26. februára roku 1658 bola dánska diplomacia donútená podpísať mierovú zmluvu v meste Roskilde. Týmto aktom musela Dánsko-Nórska personálna únia pristúpiť na tie doslova najtvrdšie mierové podmienky v dejinách vôbec.
Švédske impérium získalo pod svoju vládu dánske územia na juhu Škandinávskeho polostrova, pričom presnejšie išlo o oblasť Skåne, Blekinge, Halland, taktiež nórske oblasti Bohuslan a Trondheim ako aj ostrov Bornholm.
Zároveň došlo k tomu, že práve švédski obchodníci boli oslobodení od platenia cla v prielive Öresund. Svokor švédskeho kráľa, holštajnsko-gottorpský vojvoda menom Fridrich III. dosiahol následne dňa 12. mája roku 1658 uzavretím zmluvy to, že Dánsko-Nórska personálna únia sa oficiálne zriekla zvrchovaných práv na Šlezvicko.
Uzavretie mieru tak znamenalo jasnú hospodársko-vojenskú prevahu Švédskeho impéria vo vodách Baltského mora. Nová situácia však znepokojovala námorné mocnosti.
Referencie
Literatúra MRVA, Ivan; SEGEŠ, Vladimír. (2012). Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava: Perfekt, a.s. ISBN 978-80-8046-586-5. MRVA, Ivan. (2021). Temné storočie: zlomové obdobia slovenských dejín: 1618 – 1718. Bratislava: Perfekt, a.s. ISBN 978-80-8226-021-5. ŘEZNÍK, Miloš. (2010). Dějiny Polska v datech. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1. SKŘIVAN, Aleš et al. (1994). Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku. ISBN 80-85241-57-9. ŠVIHRAN, Ladislav. (2016). Kto nám vládol. 2. vyd. Bratislava: Perfekt, a.s. ISBN 978-80-8046-734-0.
Pozri aj Dánsko-švédske vojny Druhá severská vojna Obliehanie Jasnej Hory Protihabsburské stavovské povstanie Juraja II. Rákociho Dánsko-Nórsko Švédske impérium Frederik III. (Dánsko)
Zdroj BUSCK, Steen - POULSEN, Henning. (2007). Dějiny Dánska. Praha: Nakladatelství Lidové noviny. ISBN: 978-80-7106-908-9.
Kategória:Vojny Dánska Kategória:Vojny Nórska Kategória:Vojny Švédska Kategória:Vojny 17. storočia