Anaxandrides () bol významný grécky básnik tzv. strednej komédie, ktorý pôsobil v Aténach v prvej polovici 4. storočia pred Kr.
Anaxandrides, syn Anaxandra, pochádzal pravdepodobne z mesta Kameiros na ostrove Rodos. V aténskych dramatických agónoch debutoval okolo roku 376 pred Kr. a jeho autorská aktivita je doložená až do polovice 4. storočia pred Kr., kedy sa v roku 349 pred Kr. naposledy spomína jeho účasť v básnickej súťaži.
V rámci literárnej histórie je Anaxandrides považovaný za jedného z kľúčových predstaviteľov, ktorí formovali žánrový prechod od politicky orientovanej starej komédie k novej komédii zameranej na súkromný život a medziľudské vzťahy. Významným inovačným prvkom v jeho tvorbe bolo zavádzanie milostných zápletiek a motívov únosov panien, ktoré sa neskôr stali kánonickými prvkami helenistickej novej komédie. Jeho dramatický odkaz sa vyznačuje syntézou mytologickej paródie (reprezentovanej titulmi ako Anchisés či Prótesilaos) so súčasnou sociálnou satyrou a didaktickým moralizovaním. Okrem komediálneho žánru sa Anaxandrides venoval aj lyrickej poézii, konkrétne písaniu dityrambov, čím potvrdzoval svoju všestrannosť v rámci súdobých hudobno-dramatických agónov.
Anaxandrides bol mimoriadne plodným autorom, ktorému sa pripisuje autorstvo celkovo 65 divadelných hier. Do súčasnosti sa z tohto súboru zachovalo 41 názvov diel a viac ako 80 textových fragmentov. Za ich uchovanie vďačíme predovšetkým neskorším antickým učencom, najmä Athénaiovi, ktorý ich citoval vo svojom encyklopedickom diele Deipnosofistai (Hodovníci). Počas svojej kariéry dosiahol v prestížnych dramatických agónoch celkovo desať víťazstiev, z ktorých tri získal na slávnosti Lénaia a zvyšných sedem na Veľkých Dionýziách. Antické pramene o ňom uvádzajú, že bol známy svojou prchkou povahou a vysokými nárokmi na vlastnú tvorbu; ak jeho hra u publika neuspela, údajne ju namiesto prepracovania radšej zničil alebo predal ako starý pergamen. Jeho postavenie rešpektovaného inovátora potvrdzuje aj skutočnosť, že ho vo svojich dielach Rétorika a Etika Nikomachova viackrát cituje Aristoteles.
Názvy jeho hier:
Referencie
Kategória:Dramatici starovekého Grécka