Georg Friedrich Puchta (* 31. august 1798, Kadolzburg† 8. január 1846, Berlín) bol nemecký právnik, predstaviteľ historickoprávnej školy, respektíve pandektistiky. Je známy svojimi prácami o rímskom práve.
Puchta býva považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov pandektistiky. Býva tiež tradične označovaný za jedného zo zakladateľov tzv. pojmovej jurisprudencie (), ktorá chápala právo ako systém založený na prísnej logike, v ktorom možno presne definovať pojmy a spoľahlivo vyvodiť závery.
Život Puchtov otec Wolfgang Heinrich Puchta bol právny spisovateľ a okresný sudca. V rokoch 1811 až 1816 mladý Puchta navštevoval gymnázium v Norimbergu, následne odišiel študovať na univerzitu v Erlangene v Bavorsku. Po získaní doktorátu sa tam v roku 1820 etabloval ako súkromný docent (neplatený učiteľ uznaný univerzitou) a v roku 1823 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora práva. V roku 1828 bol menovaný riadnym profesorom rímskeho práva v Mníchove. V roku 1835 prevzal katedru rímskeho a cirkevného práva v Marburgu. Z tohto postu odišiel v roku 1837 do Lipska a v roku 1842 nahradil na Berlínskej univerzite veľkého právnika Friedricha Carla von Savignyho. V roku 1845 sa Puchta stal členom pruskej Štátnej rady a legislatívnej komisie. Zomrel o rok neskôr.
Dielo Medzi Puchtove spisy patrí Lehrbuch der Pandekten„Učebná kniha Pandekt“ (1838), v ktorej objasnil dogmatickú podstatu rímskeho práva platného v Nemecku, a Kursus der Institutions„Kurz Inštitúcií“ (18411847), ktorý poskytol jasný obraz organického vývoja rímskeho práva. Ďalšími Puchtovými dielami boli Gewohnheitsrecht„Obyčajové právo“ (18281837) a Einleitung in das Recht der Kirche„Úvod do cirkevného práva“ (1840). Puchtove Kleine civilistineschriften („Stručné občianske spisy“), sú zbierkou 38 esejí o rôznych odvetviach rímskeho práva a boli vydané posmrtne v roku 1851.
Štát a právo vnímal Puchta ako produkty mystického „ľudového ducha“ () a primárnou úlohou právnikov bolo zosúladenie práva s „rozvojom ľudu“. Podľa Puchtu sú zdrojmi práva najprv Boh, potom národný duch ako neosobné a pôvodné vedomie ľudu.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Nemeckí vedeckí spisovatelia Kategória:Nemeckí právni romanisti Kategória:Vyučujúci na Humboldt-Universität zu Berlin