Bitka pri Pyľave bola vojenským stretom medzi poľskou armádou a kozáckymi povstaleckými oddielmi v dňoch 21. až 23. septembra roku 1648. Odohrala sa pri obci Pyľava na území terajšej Chmeľnyckej oblasti, ktorá je v súčasnosti časťou Ukrajiny. Išlo o ďalšiu vojenskú porážku poľskej armády. Tá sa po správe o blízkosti tatárskych hôrd dala následne na útek.
Verbovanie a chaos v armáde V júli roku 1648 schválil kráľovský sejm vo Varšave vyzbrojenie novej poľskej armády s doslova kurióznym parlamentným velením. Namiesto skúsených hajtmanov boli čelnými veliteľmi traja regimentári spolu s 32 komisármi. Prvým veliteľom bol Wladyslaw Dominik Zaslawski, vojvoda sandomerský a krakovský. Sám patril k najbohatším šľachticom na území Rzeczpospolity. Ďalším veliteľom bol Mikolaj Ostroróg, korunný počašník. Sám vynikol vďaka veľkou vzdelanosťou. Tretím veliteľom sa stal Aleksadner Koniecpolski. Bol to čyhyrynský starosta. Sám bol z hľadiska veku ešte dosť mladý a nemal žiadne vojenské skúsenosti.
Podľa odhadov poľského vojenského historika Jana Wimmera mala poľsko-litovská armáda až 30 000 vojakov. Samotná armáda však bola bez disciplíny. Velitelia pôsobili podľa správania dosť egoisticky, pričom porady viedli často oddelene a počas rozhovorov reagovali prudko. Zároveň došlo k značnému zanedbaniu strážnej činnosti, prieskumu alebo taktiky. Oslabenie armády sprevádzal ohromný počet sprievodných vozov s prepychovým inventárom, čím sa dôsledne prejavila znížená bojaschopnosť poľskej armády. Jeden pozorovateľ poznamenal ironicky to, že „Poliaci zrejme nemajú v úmysle viesť boj železom, ale zlatom a striebrom.“
Boj a porážka Koncom leta a začiatkom jesene roku 1648 sa vydala poľská armáda smerom na Volyň. Odtiaľ postupovala do oblasti severného Podolia. Pri malej dedine Pyľavci (ukr. Пилявці, poľ. Piławce) narazila náhle na kozácko-tatárske vojská. Ich sila bola podľa odhadu ukrajinských historikov takmer 80 000 ozbrojencov.
Vypukol chaos a krvavá seč, ktorá trvala spolu tri dni. Poľská armáda spočiatku víťazila v menších stretoch. Dňa 23. septembra roku 1648 však bola hanebne zničená.
Kozáckemu hajtmanovi Bohdanovi Chmeľnyckému a veliteľovi tatárskych hôrd Tuhaj-bejovi sa po tejto zdrvujúcej porážke poľskej armády otvorila cesta pre dobytie Ľvova. Namiesto obliehania mesta však dostal výkupné. Počas novembrových dní roku 1648 odtiahli kozácke vojská k mestu Zamość. Odtiaľ sa dozvedel o volebnom zápase pre zisk kráľovského trónu v Poľsku.
Referencie
Literatúra FRIEDL, Jiří et al. (2017). Dějiny Polska. Praha: NLN, s.r.o. ISBN 978-80-7422-306-8. RYCHLÍK, Jan - ZYLYNSKYJ, Bohdan - MAGOCSI, Paul Robert. (2015). Dějiny Ukrajiny. Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. ISBN 978-80-7106-409-1. ŘEZNÍK, Miloš. (2010). Dějiny Polska v datech. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1.
Pozri aj Chmeľnyckého povstanie
Iné projekty
Zdroj FUKALA, Radek. (2024). Povstání Bohdana Chmelnického: Kozáci na planoucí Ukrajině 1648-1654. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o. ISBN 978-80-278-0173-2.
Kategória:Bitky v 1648 Kategória:Bitky na Ukrajine Kategória:Bitky Poľska Kategória:Dejiny Ukrajiny Kategória:Kozáci