Ekklésia ( – ekklésia, v doslovnom význame „zvolávanie“) bolo ľudové zhromaždenie a najvyšší orgán moci v demokratických Aténach v 5. a 4. storočí pred Kr. Predstavovala vrchol priamej demokracie, kde mal každý dospelý občan právo vystúpiť a hlasovať.
Členstvo a účasť Právo účasti na zhromaždení mali všetci dospelí muži s aténskym občianstvom, ktorí dosiahli vek 18 (neskôr 20) rokov a absolvovali vojenský výcvik (efébia). Zo systému boli vylúčené ženy, cudzinci (metoikovia) a otroci. Hoci počet potenciálnych účastníkov presahoval 30 000, kapacita zhromaždiska na pahorku Pnyx bola obmedzená na približne 6 000 až 8 000 ľudí, čo sa považovalo za kvórum pre dôležité rozhodnutia.
Účasť bola pôvodne čestná, no od začiatku 4. storočia pred Kr. bol zavedený príspevok za účasť (ekklésiastikon), ktorý kompenzoval stratu ušlého zárobku. V čase nízkeho záujmu boli občania z agory na Pnyx hnaní pomocou lana natretého červenou farbou; zašpinenie odevu znamenalo pokutu.
Priebeh a kompetencie Ekklésia sa schádzala zvyčajne štyrikrát počas každej prytaneie (desatiny roka). Zhromaždenie viedla rada päťsto (Boulé), ktorá vopred pripravovala program rokovania (probouleuma). Medzi hlavné právomoci ekklésie patrili:
Zákonodarná moc: Prijímanie uznesení (pséfismata), ktoré mali v určitých obdobiach platnosť zákonov. Zahraničná politika: Vyhlasovanie vojny, uzatváranie mieru a spojenectiev. Kontrola úradníkov: Voľba stratégov a finančných úradníkov, ako aj preverovanie ich činnosti. Ostrakizmus: Rozhodovanie o vypovedaní nebezpečných občanov z mesta.
Agón reči a hlasovanie Základným princípom ekklésie bola iségoria – rovné právo každého občana vystúpiť na rečnícku tribúnu (béma). Rozhodnutia sa prijímali prostým väčšinovým hlasovaním, najčastejšie zdvihnutím ruky (cheirotonia), pri citlivých otázkach (napr. ostrakizmus) sa používalo tajné hlasovanie pomocou črepov alebo kamienkov.
Referencie
Pozri aj Demokracia
Kategória:Staroveké Grécko Kategória:Politológia