Maximilián I. Bavorský (* 17. apríl 1573, Mníchov† 27. september 1651, Ingolstadt) prezývaný „Veľký“, bol bavorský vojvoda. Počas tridsaťročnej vojny bol významným spojencom Ferdinanda II. Habsburského, cisára Svätej rímskej ríše . Za verné služby bol roku 1623 odmenený titulom bavorského kurfirsta a falckého kurfirsta, pričom táto titulatúra bola zhabaná po zosadenom „Zimnom kráľovi“ a Fridrichovi Falckom. Vyznamenal sa tiež reformami v Bavorsku.
Životopis
Pôvod a dospievanie Maximilián bol synom vojvodu Viliama V. a jeho manželky Renáty Lotrinskej. Po abdikácii svojho otca roku 1597 z funkcie sa ujal vlády. Počas panovania zlepšil jednak chod správy, súdnictva, vojska a dal rozbité financie do poriadku. Ako odchovanec jezuitov však nebol, paradoxne, naklonený protestantskej konfesii.
Vojak a diplomat Roku 1608 obsadil ríšske mesto Donauwörth, dané do kliatby, čo viedlo k utvoreniu Protestantskej únie. Naproti tomu sa Maximilián zaslúžil roku 1609 pre založení spolku katolíckych kniežat a to Katolíckej ligy. Následne sa stal jej vodcom.
Maximilián nebol priateľom Habsburgovcov, dôkazom čoho roku 1610 prijal veľmi chladne vtedy ešte arcivojvodu Ferdinanda Štajerského do Katolíckej ligy. Po čase, keď už dozrel čas pre boj proti protestantom, postavil sa v čase začiatku českej vojny roku 1619 na stranu cisára a vybudoval mu pomocné vojsko vedené grófom Tillym. Obsadil na čele svojich vojsk územie Horného Rakúska, ktoré mu dal cisár náhradou za pomoc v zástave. Dňa 8. novembra roku 1620 zvíťazil jeho oddiely nad vojskami vzbúrených českých stavov v bitke na Bielej Hore. Následne obsadili jeho vojská Horné Falcko. Roku 1623 ho už cisár odmenil kurfirstskou hodnosťou.
Keď si však neskôr cisár zriadil veľké vlastné vojsko pod vedením Albrechta z Valdštejna a mienil ho použiť na rozšírenie svojej politicko-náboženskej moci v Rímsko-nemeckej ríši, postavil sa tomu Maximilián rozhodne na odpor a na kurfirstskom sneme v Regensburgu roku 1630 vymohol prepustenie Valdštejna. Počas švédskej vojny musel po vojenskej porážke grófa Tillyho v bitke pri Raine nad Lechom (1632) z Mníchova utiecť. Valdštejn ho z pomsty nepodporoval. Po víťazstve pri Nördlingene (1634) sa zúčastnil Maximilián s celou armádou v boji proti francúzskym a švédskym oddielom. Po čase však jeho územná dŕžava trpela pre ozbrojené nájazdy a plienenie protivníkov, čím Maximilián uzavrel roku 1647 pri Ulme s cudzími žoldniermi separátne prímerie. Vo Vestfálskom mieri si udržal vládu nad Horným Falckom ale aj územím Bavorska.
Manželstvo a potomkovia Maximilián vynikol ako šikovný štátnik. Bol mužom prísnych mravov, pevnej vôle a húževnatej vytrvalosti. Jeho osobný život mal pod vplyvom jeho prepätej a blúznivej zbožnosti pochmúrny ráz asketickej prostoty. Bol dva razy ženatý. Prvý sobáš uzavrel s Alžbetou Lotrinskou. Ďalšou manželkou sa stala Mária Anna, dcéra rímsko-nemeckého cisára Ferdinanda II. Habsburského. Z druhého manželstva mal synov Ferdinanda Máriu a Maximiliána Filipa.
Rodokmeň a predkovia
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Nemeckí vojvodovia Kategória:Wittelsbachovci Kategória:Kurfirsti Kategória:Osobnosti z Mníchova