Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina, alebo Druhá Stalinova brigáda bola partizánsky oddiel sformovaný 21člennou organizátorskou skupinou Iľju Daniloviča Dibrovu vysadenou letecky 14.15. september 1944 pri Žabokrekoch na povstaleckom území Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia v Kyjeve s úlohou rozvinúť partizánsky boj na západnom Slovensku. Po presune do podjavorinského kraja sa zapojením miestnych partizánov Brigáda sa rozrástla postupne na 10 oddielov. 12. októbra 1944 oddiel Hurban prepadol nemeckú posádku v Starej Turej. Deň nato bol za nevyjasnených okolností zastrelený veliteľ brigády I. D. Dibrova a velenie prevzal Jozef Brunovský. Po tvrdom boji v Bošáci 20. októbra sa velenie brigády rozhodlo presunúť k Žiline. Po ťažkých bojoch 28.-29. októbra pri Lazoch pod Makytou došlo k rozkolu v brigáde. Na sever pokračovala časť oddielu na čele s G. Lošakovom a vysielačkou. Štáb brigády sa vrátil naspäť do podjavorinského kraja, kde pôsobil bez spojenia s UŠPH. Najväčší boj s Nemcami v tomto regióne sa odohral 27. februára v Cetune, kde padol aj veliteľ oddielu Hurban Miloš Uher a celkovo 16 partizánov. Jednotlivé oddiely brigády sa spájali s Červenou armádou v mieste svojho pôsobiska od 1. apríla do 1. mája 1945.
História brigády Výsadok Oddiel bol sformovaný z absolventov partizánskej školy vo Svjatošine rozkazom Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia. Veliteľom 21členného oddielu bol vymenovaný Iľja Danilovič Dibrova. Oddiel tvorili: +Partizánska organizátorská skupina Iľju Daniloviča Dibrovu vysadená na Slovensku 14.15. septembre 1944meno a priezviskofunkciaštátna príslušnosť pplk. Iľja Danilovič Dibrova veliteľ Sovietsky zväz Dominik Kováč komisár vtedy Maďarské kráľovstvo Jozef Brunovský náčelník štábu Slovenská republika Grigorij Lošakov náčelník rozviedky Sovietsky zväz Konstantin Skripnik radista Sovietsky zväz Avdosija Nevgasimovová radistka Sovietsky zväz Grigorij Kliagin komisár pre diverznú činnosť Sovietsky zväz Jakub Galickij náčelník osob. oddielu Sovietsky zväz Vasil Charitončík lekár Sovietsky zväz Dimitrij Filimonov,Anatolij Gorianskij,Michail Jegorov členovia výsadku Sovietsky zväz Ľudovít Ložek,Ján Minarčic,Peter Benkovič,Ján Buban,Ján Janečka,Ján Platko,Jozef Tušš,František Kovarčík,Ján Biznar členovia výsadku Slovenská republika
Miestom zoskoku boli Žabokreky v operačnom priestore 1. partizánskej brigády M. R. Štefánika Piotra Alexejeviča Veličku. Výsadok disponoval 21 automatmi, 3 guľometmi, 60 granátmi, 2 000 granátmi, 100 kg trhavín a 2 rádiostanicami „severka“. Skupina mala vymedzený operačný priestor západné Slovensko za riekou Váh. Presúvala sa tam peším pochodom cez Rajec, Domanižu, kde sa pripojilo 14 civilistov, ďalších 22 mužov sa pripojilo v obci Slopná. Presun pokračoval cez Belušu, Ilavu, do Čiernej Lehoty, kde sa v tom čase už 68členná skupina rozdelila na menšie časti (tie sa pričlenili k štábu opäť 5. októbra). Štáb desantu sa presunul do obce Bodovka, kde 30. septembra prešli cez Váh. V Bošáci 2. októbra dočasne odzbrojili žandársku stanicu, zbrane však na žiadosť obecného notára Bundu podporujúceho odboj vrátili (5. októbra ich zhabali definitívne) a dočasne sa usídlili na kopanici Zábudišová.
Sformovanie brigády Na bošáckych kopaniciach sa stretli s miestnym oddielom Rázus pod velením Juraja Adamoviča a verbovali dobrovoľníkov. 5. októbra sa desant presunul na kopanicu Hlavina k Starej Turej, kde sa nasledujúci deň stretol s partizánskym oddielom Hurban, príslušníkmi ďalších oddielov a dokonca aj bol prítomný aj Ján Repta, hoci jeho partizánsky oddiel formálne spadal do 2. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Na porade padlo rozhodnutie, Dibrovova organizátorská skupina sústredí všetky oddiely do partizánskej brigády nesúcej meno vodcu ZSSR. J. V. Stalina,, ktoré 9. októbra potvrdil aj UŠPH.
Brigáda bola zložená z nasledovných oddielov: oddiel Grigorija Kľagina s operačným priestorom Púchov, Pruské, Nemšová oddiel Dominika Ferenčíka (komisár Jozef Blaško, náčelník štábu Ján Bocian), operačný priestor Chtelnica oddiel Víta Brunovského (komisár Štefan Ledník) s operačným priestorom Stupava, Lozorno Hurbanoddiel Miloša Uhra (komisár Ján Buban) s operačným priestorom Javorina Rázusoddiel Juraja Adamoviča (komisár Ján Minarčic, náčelník štábu Nikolaj Simbercov), operačný priestor Bošáca oddiel Gustáva Špringa (vlastným menom Jaromír Husička, komisár Alexander Hauska), operačný priestor Biele Karpaty oddiel Alexandra Staneka (komisár Cibulka) s operačným priestorom Javorina oddiel Václava Förstra (komisár Alois Čuriak) s operačným priestorom Pustá Ves Štefánikoddiel Vendelína Lančariča (komisár Simeon Simeonovič Mudrahejla) s operačným priestorom Modra, Pezinok oddiel Jána Rešetka (komisár Karol Slávik) s operačným priestorom Javorina
Brigáda pri vzniku evidovala 1 570 príslušníkov, z čoho 500 bolo ozbrojených. Okrem uvedených oddielov s brigádou spolupracovali aj ďalšie, napr. oddiel Štúr s veliteľom Jozefom Tuššom (neskôr bol účasťou brigády Boženko), ďalšou jednotkou, ktorá formálne patrila k brigáde bol oddiel Za ideál s veliteľom Štefanom Čúvalom, no ten sa na operáciách brigády nepodieľal. Časť oddielov naopak pôsobila v brigáde len určitý čas. Oddiel Rázus 10. novembra nadviazal spojenie so skupinou Slavkin 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina. Do decembra bola súčasťou brigády skupina Petra Benkoviča, ktorá sa stala neskôr oddielom „Za vlasť“ brigády Boženko.
Príchod sovietskych partizánov znamenal zmenu správania partizánov k civilnému obyvateľstvu. Začalo dochádzať k násilným rekviráciám. Lekár oddielu Hurban Bedřich Placák evidoval zostrené výsluchy predvedených osôb zo strany náčelníka osobného oddelenia brigády Galického. Naopak veliteľ brigády Dibrova vystupuje v spomienkach členov brigády a dokonca aj obyvateľstva ako rešpektovaná osobnosť, „baťko“.
Prepad Starej Turej
12. októbra 1944 oddiel brigády Hurban pod velením Miloša Uhra vykonal prepad nemeckej jednotky dislokovanej v škole a na pošte v obci Stará Turá. Podľa spomienok šéflekára oddielu Hurban Bedřicha Placáka nebol veliteľ brigády Dibrova akciou vôbec nadšený. Straty na partizánskej strane boli jeden mŕtvy (21ročný Samuel Marônka z Jablonky). Ranení boli Ondrej Trocha a Martin Kavický. Nemecké straty sú uvádzané rôzne: hlásenie veliteľa žandárskej stanice v Starej Turej Rudolfa Petroviča uvádza 2 mŕtvych a 2 ranených nemeckých vojakov.
Smrť I. D. Dibrovu Partizáni sa z dôvodu možnosti odvetného úderu na ich tábor, ktorého poloha bola prezradená Nemcom rukojemníkmi zaistenými po prepade Starej Turej, z Krivosúd presunuli smerom na Španie. Počas tohto nočného pochodu bol zastrelený veliteľ brigády Dibrova. Existuje viacero verzií Dibrovovej smrti. Oficiálna komunistická historiografia pripisovala Dibrovovu smrť prestrelke s Nemcami, resp. uvádzala smrť v boji. Dizertačná práca Vladimíra Černého podporuje túto verziu opierajúc sa o ďalekopis 21. policajného pluku Schutzpolizei, v ktorom bola hlásená smrť jedného partizána (bez udania mena) v prestrelke s colníkmi a Einsatzkommandom Burger. Iná verzia operovala s vraždou vykonanou nemeckým konfidentom. Bedřich Placák, lekár brigády, nebol pri výstrele, ale na žiadosť sovietskych príslušníkov brigády spísal lekársku správu, v ktorej vyjadril názor, že nešlo o boj, ale o výstrel zo zálohy. Jozef Brunovský, ktorý sa stal po Dibrovovi veliteľom brigády, bol presvedčený, že Dibrova zabili Sovieti. Spomínal, že sa Dibrova v noci pred smrťou pohádal s Galickým (náčelníkom osob. oddielu brigády). Krátko po prestrelke hlásili sovietski partizáni na UŠPH do Kyjeva, že organizátorom Dibrovovej vraždy bol Miloš Uher. Zobrané osobné spomienky partizánov svedčia o tom, že Miloš Uher bol predvolaný na štáb brigády, kde mu hrozil partizánsky súd a likvidácia. Vtedy slovenskí partizáni pohrozili vzburou, ak nebude Uher prepustený.
Boj v Bošáci
20. októbra 1944 na brigádu v bošáckej doline zaútočil nemecký prápor 708. divízie ľudových granátnikov. Po boji Nemcami hodnotenom ako „tvrdá bitka“ a neúspešná operácia sa brigáda rozhodla opustiť podjavorinský kraj a presunúť sa k Žiline.
Presun na severovýchod Jadro brigády sa presúvala postupne predhorím Bielych Karpát na severovýchod. 27. októbra sa v loveckom zámočku Antonstál zmocnila zásob potravín. 28. októbra pri prechode Vlárskeho priesmyku zničili auto s 3 príslušníkmi SS, pričom zajali aj jednu ženu a tá sa stala následne obeťou znásilnenia. Medzi násilníkmi bol zrejme člen štábu Anatolij Gorianskij, pričom došlo k hádke medzi ním a lekárom Bedřichom Placákom a Gorianskij hrozil, že Placáka zastrelí. Hádku ukončil veliteľ brigády Brunovský a odporučil Placákovi, aby sa vrátil k svojmu domovskému oddielu Hurban (ktorý zaostával za jadrom brigády).
Vypálenie osady Mladoňov
Brigáda sa údajne pri Lysej pod Makytou dostala do bojov s nemeckými jednotkami a utrpela ťažké straty. Časť partizánov (asi 200 – 300 mužov) po boji a úteku vstúpila v noci z 28. na 29. októbra 1944 do osady Mladoňov. Ozbrojení partizáni vošli do domov miestnych obyvateľov, ktorí im museli dať najesť. Partizáni sa utáborili priamo v osade. a základe informácií o presunoch partizánov na území Slovenskej republiky od miestneho konfidenta sa presúvala z Protektorátu Čechy a Morava nemecká jednotka SD z obce Horní Lideč cez Lazy pod Makytou na dvoch autobusoch a troch osobných autách o 5.15 hod. k osade Mladoňov. Odtiaľ malo asi 100 Nemcov prejsť k osade Bučovec na rozhraní Lazov a Marikovskej doliny, kde sa mali nachádzať partizáni. Už v Mladoňove ale došlo k prestrelke a partizáni sa dali na útek smerom k Bučovcu. Pri úteku zanechali za sebou v osade guľomet, vysielačku a 11 pušiek. Nájdené zbrane poslúžili nemeckým vojenským jednotkám ako dôkaz pomoci obyvateľov Mladoňova partizánom. Nemci na mieste zavraždili 13 mužov, dve ženy, jedno dievča a údajne štyroch partizánov. Partizáni napriek početnej prevahe nezasiahli. Obete boli pochované napriek zákazu do hrobu na cintoríne vedľa kostola v obci Lazy pod Makytou.
Rozkol v brigáde Po strate jednej z rádiostaníc v Mladoňove a kvôli zlému počasiu a nedostatku potravín vydal Brunovský v Marikovej rozkaz k návratu po malých skupinkách naspäť do podjavorinského kraja. Sovietska časť výsadku tvrdila, že tento priestor nie je na partizánsku činnosť vhodný kvôli tomu, že malé lesy neumožňujú vytvoriť základne nutné pre oddych a zdravotnícku starostlivosť. Rozkol dospel až k tomu, že náčelník rozviedky Grigorij Lošakov podporovaný Anatolijom Gorianskym neuposlúchol dohodu, svojvoľne sa vyhlásil za veliteľa brigády a opustil brigádu s poslednou vysielačkou smerom na východ, kde sa chcel spojiť s Červenou armádou. K ich spojeniu však nedošlo a táto skupina neskôr pôsobila samostatne, na Liptove vytvorila s oddielom Martina Kučeru brigádu Stalin.
Návrat pod Javorinu 2. brigáda J. V. Stalina sa pod Brunovského vedením vrátila do podjavorinského kraja 10. decembra 1944. Kvôli strate vysielačiek už nedisponovala spojením s UŠPH. Došlo k opätovnému spojeniu s Uhrovým oddielom, Miloš Uher sa stal súčasťou štábu brigády. Jozef Brunovský so štábom pokračoval až na Turecký vrch a Lozorno a v nasledujúcich mesiacoch sa pre absenciu rádiového spojenia presúval medzi jednotlivými oddielmi, pričom najčastejšie sa zdržiaval pri oddiele Hurban. Dochádzalo k viacerým zrážkam.