Erwein Sigmund Graf von Thun und Hohenstein (* 4. apríl 1896 Hietzing pri Viedni† 12. február 1946 Šopron, Maďarsko) bol rakúsky spravodajský dôstojník, za druhej svetovej vojny nemecký vojak, počas Slovenského národného povstania veliteľ Abwehrgruppe 218 „Edelweiss“, ktorá na Slovensku spáchala veľa vojnových zločinov. Po zajatí Červenou armádou ho 18. januára 1946 sovietsky vojenský tribunál odsúdil na trest smrti a Thun-Hohenstein bol popravený.

Život Mladosť náhľad|Rodový erb grófov z Thun-Hohensteinu Erwein von Thun und Hohenstein sa narodil ako syn Félixa Leopolda grófa von Thun und Hohenstein (18591941) a Gabriely Larischovej z Moennichu. Navštevoval školu jazdeckých kadetov v Mährisch Weißkirchen (dnes Hranice) a na začiatku vojny v roku 1914 sa dobrovoľne prihlásil k Schwarzenberským hulánom. Po prvej svetovej vojne bol prepustený v hodnosti nadporučíka do zálohy. Zúčastnil sa Kappovho puču a neskôr sa presťahoval do Argentíny, kde pracoval ako farmár.

Druhá svetová vojna Počas druhej svetovej vojny bol v roku 1940 reaktivovaný. Vďaka svojmu jazykovému talentu – plynule ovládal rôzne jazyky vrátane slovenčiny, češtiny, poľštiny, angličtiny a takmer dokonalej ruštiny – bol pridelený k Abwehru (nemeckej vojenskej spravodajskej službe) v hodnosti Oberleutnant (nadporučík), konkrétne k Lehrregiment Brandenburg zbV 800 (Brandenburský výcvikový regiment zbV 800), špeciálnej jednotke, ktorej hlavnými úlohami boli sabotážne operácie za nepriateľskými líniami a protipartizánska vojna.

Thun-Hohenstein sa koncom roka 1940 zúčastnil príprav na „Operáciu Felix “, ktorej cieľom bolo dobyť Gibraltár. Mal viesť výsadkovú jednotku, ale operácia nikdy neprekročila fázu plánovania.

V polovici roku 1941, po invázii do Sovietskeho zväzu, bol poverený náborom dobrovoľníkov spomedzi sovietskych vojnových zajatcov. Išlo väčšinou ukrajinských nacionalistov a kozákov. Z týchto dobrovoľníkov sformoval útočné a sabotážne jednotky. Následne velil rote ukrajinského práporu „Nachtigall“ Légie ukrajinských nacionalistov .Thun-Hohenstein sa osobne zúčastnil väčšiny operácií. V západoukrajinskom meste Ľvov zohrali členovia práporu „Nachtigall“ významnú úlohu pri masakre židovských obyvateľov mesta. Od septembra 1942 viedol jednotku „Abwehrtrupp Panzer 207“ pri Veliteľstve predného prieskumu 203., ktorej sabotážne operácie v tyle Červenej armády si vyžiadali 600 sovietskych obetí. Následne viedol do 25. júla 1943 jednotku „Abwehrtrupp 204“, ktorej úlohou bola predovšetkým prieskum a sabotáž v Doneckej oblasti.

V roku 1943 sa Thun-Hohenstein stal vedúcim kancelárie Abwehru v Ríme. Po kapitulácii Talianska v lete 1944 bol prevelený do Milána.

Slovenské národné povstanie V novembri 1944 bol poverený vybudovaním špeciálnej protipartizánskej jednotky na Slovensku. Slovenské národné povstanie bolo práve zatlačené do hôr a mnoho príslušníkov 1. čs. armády na Slovensku sa pridalo k partizánom. Jednotka, ktorej Thun-Hohenstein velil, sa nazývala Abwehrgruppe 218 „Edelweiss“. Pozostávala z približne 300 mužov vrátane Slovákov, bielych Rusov, kozákov a Nemcov. Thun-Hohenstein používal pre seba krycie meno „Benesch“ kvôli svojej podobe s Edvardom Benešom, prezidentom československej exilovej vlády.

Abwehrgruppe 218 bola podriadená Frontleitstelle II Süd-Ost. Keď SS na jar 1944 prevzali velenie nad Abwehrom, bola Frontleitstelle II Süd-Ost podriadená Oddeleniu VI-S Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti, konkrétne Ottovi Skorzenymu, a neskôr bola premenovaná na „SS-Jagdverband Süd-Ost“.

Abwehrgruppe 218 počas posledných mesiacov vojny spáchala na Slovensku množstvo zločinov. Zameriavala sa najmä na partizánov, ale súčasťou jej aktivít bolo aj prenasledovanie a vraždenie Židov. Thun-Hohensteinova jednotka zabila približne 300 slovenských partizánov a 600 zajala. Väčšina z nich bola poslaná do koncentračných táborov.

Člen Abwehrgruppe 218 Ladislav Nižňanský bol roku 2004 v Mníchove obžalovaný z masakru v Ostrom Grúni na Slovensku. Počas súdneho procesu sa skúmala aj úloha Thun-Hohensteina.

Medzi významné akcie jednotky patrilo aj zajatie príslušníkov styčných misií západných Spojencov OSS pod vedením poručíka Jamesa Holt Greena a SOE majora Johna Sehmera 26. decembra 1944 v chate nad Polomkou v oblasti Veľkého boku v Nízkych Tatrách. Za túto akciu bolo velenie jednotky zvlášť pochválené H. Himmlerom. Britskí a americkí dôstojníci boli neskôr deportovaní do Mauthausenu, mučení a zastrelení.

Abwehrgruppe 218 napadla partizánmi vyprázdnené dediny Kľak (21. januára 1945) a Ostrý Grúň (24. januára 1945)masaker v Kľakovskej doline. Tieto prepady, pri ktorých došlo k brutálnym masovým vraždám civilného obyvateľstva (zavraždenie 146 civilistov) sú považované za jedny z najbrutálnejších nacistických protipartizánskych akcií na území Slovenska.Lacko, M.: Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava, Slovart, 2008, s. 177

Na konci vojny bol ThunHohenstein, vtedy v hodnosti majora, v máji 1945 zajatý Sovietmi. 18. januára 1946 ho sovietsky vojenský tribunál odsúdil na trest smrti. Rozsudok bol vykonaný strelou do zátylku 12. februára 1946.

Vyznamenania Železný kríž 1. a 2. triedy, Útočný odznak pechoty, Strieborný odznak za zranenie, Zlatý nemecký kríž, Vojenský savojský rad (triedy vyššieho dôstojníka).

Rodokmeň

Referencie

Zdroj

Kategória:Osobnosti z Viedne Kategória:Rakúske vojenské osobnosti Kategória:Rakúski šľachtici Kategória:Nemecké vojenské osobnosti Kategória:Rakúsko-uhorské osobnosti prvej svetovej vojny Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny Kategória:Dôstojníci SS Kategória:Osobnosti SNP Kategória:Nacisti Kategória:Antikomunisti Kategória:Účastníci Kappovho puču Kategória:Nositelia Nemeckého kríža Kategória:Nositelia Železného kríža Kategória:Nositelia Medaily Za statočnosť (Rakúsko) Kategória:Nositelia Vojenského záslužného kríža (Rakúsko) Kategória:Nositelia Vojenskej záslužnej medaily (Rakúsko) Kategória:Nositelia Radu železnej koruny Kategória:Nositelia Karlovho vojenského kríža Kategória:Nositelia Kríža cti Kategória:Nositelia Vojenského savojského radu Kategória:Popravení zastrelením Kategória:Odsúdení na trest smrti Ervín