Bitka pri Breitenfelde z roku 1642 alebo druhá bitka pri Breitenfelde bola vojenským stretom zo dňa 2. novembra roku 1642 medzi švédskou armádou pod velením generála Lennarta Torstensona na jednej strane a cisárskymi vojskami na čele s arcivojvodom Leopoldom Viliamom na strane druhej pri Breitenfelde pri Lipsku. Vojenská bitka, ktorá sa zhodou okolností odohrala presne jedenásť rokov po tej prvej na tom istom mieste, sa opäť skončila víťazstvom švédskej armády. Navyše švédsky generál menom Lennart Torstenson úspešne obsadiť so svojimi vojskami oblasť Lipska. Naproti tomuto bol rakúsky arcivojvoda Leopold Viliam ako katolík na určitý čas zbavený vrchného velenia nad cisárskymi silami a to presnejšie až do roku 1645.

Cesta k dobytiu vytúženého cieľa Švédsky generál Torstenson bol pokračovateľom generála Bannera. Obidvaja mali snahu presunúť ozbrojené boje smerom na územie habsburského cisára. Banner sa pokúšal a to vojenským útok sprava, presnejšie od pobrežia cez západné Nemecko smerom do Bavorska, pričom išlo o územie diplomaticky a vojensky lojálne habsburskému cisárovi a odtiaľ smerom na územie Českého kráľovstva. Vtedy bol ale tento kraj už vyplienený. Armáda sa teda musela vydať inam a to na miesta, kde ju čakala bohatá obživa. Práve to bol dôvod, prečo zavelil Lennart Torstenson pre manéver uhnutia smerom na juhovýchod do vojnou nedotknutého Sliezska a pozdĺž Odry na Moravu. Južne od Moravy sa územne rozprestierali rakúske dŕžavy habsburského cisára a zároveň cieľ všetkých vojenských operácii a to presnejšie mesto Viedeň.

Oslabenie armády a príchod bojovej búrky Počas horúceho leta roku 1642 sa však začali prejavovať v protestantskej armáde problémy. Rýchlosť vojenských pochodov mala svoju morbídnu daň. Iba do polovice mája skonalo takmer 10 000 koňov. Kavalérie mali veľmi nízky počet zvierat. V priebehu vojny bolo jazdectvo stále kľúčovejšie. Navyše v jazdectve dochádzalo k častým dezerciám. Práve preto pod Torstensonovým velením nezostalo viac než 11 000 vojakov v bojových útvaroch. Zvyšky sa usadili v sliezskych a moravských pevnostiach. Čoskoro sa však prišla správa o vojenskom pochode cisárskej armády na čele s generálom Piccolominim. Švédska armáda obliehala v tom čase sliezske mesto Breh.

Defenzíva z Moravy Švédskemu generálovi Torstensonovi bolo jasné, že nemôže ísť do otvoreného boja na čele s 11 000 vojakmi proti sile cisárskej armády v počte 20 000 vojakov. Vydal povel pre ukončenie obliehania Brehu na území Sliezska. Skončilo presne tak ako predtým, málo potravín donútil švédsku armádu opustiť v čase jesene územie Sliezska a stiahnuť sa smerom na severovýchod.

Cesta k Lipsku Medzi vojenskými posilami, ktoré prišli roku 1642 z územia Švédskeho impéria, bol prápor alebo v tom čase švadróna známa ako dalarnský pluk. Išlo o 498 vojakov, 42 dôstojníkov a jedného ubytovateľa spolu s pisárom a felčiarom. Títo vojaci sa vylodili dňa 17. júla roku 1642 vo Wolgaste. Vojaci z dalarnského oddielu sa zúčastnili menších bojov a napokon ústupu po blatistých cestách do Saska. Keď sa dňa 17. októbra roku 1642 dostali k Lipsku, ostala z pôvodného počtu už iba tretina.

Predohra boja Lennart Torstenson mal v pláne obliehať Lipsko. Švédska armáda však mala problémy so zásobovaním. V tom momente sa objavili iba dve možnosti. Buď švédski vojaci dobyjú Lipsko, čím sa dôsledne zmocnia bohatých zásob mesta alebo prídu obyvateľom cisárski vojaci na pomoc.

Rozsiahle mestské hradby bránilo iba 200 vojakov a niekoľko dobrovoľníkov, čo sa malo v praxi prejaviť tak, že by bolo ľahké mesto dobyť. Vojenský útok by znamenal rabovanie, čím sa generál Torstenson rozhodol byť opatrný pri dobytí, aby získal zásoby na zimu. Proti hradbám boli vybudované zákopy. Švédski vojaci zaútočili na jednu baštu lenže 60 z nich, ktorí prišli z Bannerovho pluku však išlo nesprávnym smerom a padlo počas paľby z hradieb, odkiaľ na nich strieľali študenti a lipskí mešťania ozbrojení mušketami. Bolo teda jasné, že Švédske vojská sú v defenzíve a že je potrebné pevnosti pomôcť.

Príchod na spomienkové bojisko Švédske vojsko sa dosť rýchlo stiahlo a za istého zmätku stiahlo späť. Najvyšší veliteľ cisárskych vojsk Leopold Viliam ako brat cisára Ferdinanda III. Habsburského, sa rozhodol švédskych vojakov v defenzíve stále prenasledovať. Keď cisárski vojaci stavali dňa 22. októbra roku 1642 stany na poli pri Lipsku, boli jednoznačne presvedčení o tom, že prenasledujú ustráchaného protivníka. O čosi ďalej sa nachádzala dedina, ktorú už viacerí vojenskí činitelia poznali. Bol to Breitenfeld. Tu sa už pred 11 rokmi odohrala jedna vojenská bitka.

Rozostavenie bojovníkov Včas ráno dňa 23. októbra roku 1642 pokračovali cisárski vojaci cez pláň. Keď však dorazili prvé bojové šíky v čase siedmej hodiny ráno na malé návršie, prekvapene zastavili. Pred nimi stála švédska armáda. Napokon vyrazila proti nim.

Predohra zrážky Cisárski vojaci však na boj neboli pripravení. Pechota nedostala strelivo a jazdcom chýbali pištole, keďže boli umiestnené v tylových vozoch. Cisárska artiléria sa v najväčšej rýchlosti valila k frontu. Arcivojvoda dúfal, že paľba zastaví švédskych vojakov, než sa jeho útvary pripravia na boj.

Pestrý a rozvlnený les švédskych práporov a štandárd sa v stúpajúcich víroch dymu stále blížil. Napokon došlo k stretu.

Prológ útoku Vonkajšia podoba sa vyznačovala svojou klasickosťou. Išlo o dve rovnobežné línie, ktoré po zrážke potom priniesli to, že jedna nakoniec ustúpi. Švédske jazdectvo na pravom krídle sa pustilo do svojho cisárskeho protivníka. Cisárski vojaci neboli v tom čase pripravení na boj a niektorí sa rozutekali tak rýchlo, že nestačilo ani mávnuť šabľou. Potom využilo švédske jazdectvo silu nanovo a vyrazilo opäť vpred. Stena tak praskla ešte viac.

Na ľavom krídle však už nebola švédska kavaléria tak úspešná. Cisárske jazdectvo už bolo silnejšie a prvý útok úspešne odrazilo. Pod jesenný nebom zostali stáť obidve línie pevne proti sebe.

Pušný prach zmizol Uprostred sa stretli pešiaci z obidvoch strán. Tu sa rozpútala v dyme strelného prachu krutá prestrelka. Konečne ale došlo strelivo. Vojaci na obidvoch stranách sa do seba pustili v podobe rinčiacej bitky. Po striedavých úspechoch zblízka sa cisárska pechota konečne dostala do zatlačenia niekoľko stoviek metrov k malému lesu pomenovanom ako Linkelwald.

Prelom úspechu švédskych vojakov Medzičasom dosiahlo švédske vojsko úspech na ľavom krídle. Veľká časť cisárskeho vojska skončila ako rozprášená. Ďalší odhodili zbrane a vzdali sa. Zmätok bol zavŕšený. Cisársky arcivojvoda menom Leopold Viliam sa ocitol uprostred dymu z karabín tvárou v tvár švédskemu dragúnovi. Ten zdvihol karabínu a stlačil kohútik. Zbraň však zlyhala. Arcivojvoda Leopold Viliam sa zmätku stratil.

Švédska pechota znovu zaútočila na skrvavených cisárskych vojakov v lese Linkelwald a prinútila ich k ústupu. Ten prebehol v zomknutých radoch. Keď prešli lesom na mokrú planinu na druhej strane, zaútočila na nich švédski dragúni pištoľami. Zároveň to boli pešiaci so šabľami, ktorí zaútočili na cisárske oddiely. Tie sa ocitli v pasci a dobojovali. Odhodili muškety a vzdali sa. Bolo to doslova dokonalé švédske vojenské víťazstvo.

Konečná dohra bojov Dňa 27. novembra roku 1642 obsadila švédska armáda Lipsko. Mešťania sa rozhodli zabrániť rabovaniu, čím dôsledne zaplatili 150 000 zlatých ako výpalné, pričom až 30 000 zlatých z tej predošlej sumy bola čiastka pre šatstvo vojska.

Ak nie po dobrom, tak po zlom Švédsky generál Lennart Torstenson mal v pláne získať si prostredníctvom diplomacie saského kurfirsta Jána Juraja na svoju stranu ako bojového spojenca. To sa však nestalo a tak sa rozhodol, že mu to dá najavo inak. V polovici decembra roku 1642 obliehalo švédske vojsko Freiberg. Išlo o bohaté mesto, ktoré sa rozprestieralo juhovýchodne od Lipska. Po viac než dvoch mesiacoch sa pre švédsku armádu ukázalo to, že išlo o zbytočnú snahu. Padlo až 2 000 švédskych vojakov. Švédsky generál napokon vzdal svoj pokus o dobytie mesta.

Referencie

Literatúra SKŘIVAN, Aleš, (2002). Lexikon světových dějin 1492 – 1914. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. ISBN 80-86493-06-7.

Pozri aj Tridsaťročná vojna Švédska vojna

Iné projekty

Zdroj ENGLUND, Peter, (2000). Nepokojná létaHistorie tricetileté války. Praha: NLN, s.r.o., 2000. ISBN 80-7106-355-X.

Kategória:Bitky tridsaťročnej vojny Kategória:Bitky Rímsko-nemeckej ríše Kategória:Bitky Švédska Kategória:1642