Christo Smirnenski (, vlastným menom Christo Dimitrov Izmirliev (; * 17. september 1898, Kukuš, Osmanská ríša; dnešné Grécko† 18. jún 1923, Sofia, Bulharské cárstvo; dnešné Bulharsko) bol bulharský spisovateľ a novinár.

Venoval sa písaniu humoristických básní, poviedok a fejtónov. Jeho lyrika je optimistická, revolučno-patetická, ospevujúca revolučné myšlienky v symbolických, mytologických hyperbolických obrazoch.

Pseudonymy Okrem jeho dvoch najužívanejśích pseudonymov, ktorými boli Christo Smirnenski a Vedbal, pouźíval aj pseudonymy Vilmon, Gavroš, Kamil Efendi a ďalšie.

Životopis Raný život Christo Smirnenski sa narodil 17. septembra 1898 v meste Kukuš na území Osmanskej ríše (dnes mesto Kilkis v gréckom Egejskom Macedónsku). Narodil sa v rodine Dimităra Izmirlieva, bulharského verejného činiteľa a revolucionára, aktivistu VMORO (Vnútorná macedónsko-odrinská revolučná organizácia) a Elisavety Popanastasovovej, ktorá bola dcérou Anastasa Krăsteva, bulharského duchovného, účastníka bojov za samostatnú bulharskú pravoslávnu cirkev. Smirnenského príbuzní sa aktívne zapájali do cirkevných bojov macedónskych Bulharov, ako aj do revolučných bojov za oslobodenie Macedónska. Po ukončení základného vzdelania bol v roku 1908 na dva roky poslaný žiť a študovať do Sofie k svojmu prastrýkovi, kňazovi Anastasovi Krăstevovi, a strýkovi, básnikovi Vladimirovi Popanastasovovi.

25. októbra 1912 oslobodili počas prvej balkánskej vojny Kukuš bulharské vojská. V tom čase sa do mesta začala dostávať bulharská tlač a Smirnenski začal pracovať ako jej distribútor. V roku 1913 bolo mesto Kukuš vypálené v dôsledku prebiehajúcich bojov medzispojeneckej vojny a Smirnenského rodina sa následne presťahovala do Sofie.

Život po presťahovaní do Sofie V roku 1913 začal Smirnenski študovať stavebný odbor Technickej školy v Sofii.

Christo Smirnenski s rodičmi, bratmi a sestrou na fotografii z roku 1917|náhľad|vľavo

Počas študia sa venoval spoločne so svojím bratom Andonom Izmirlievom predaju novín, aby finančne pomohol svojej rodine. Začiatkom roku 1915 začal ako šestnásťročný spolupracovať s humoristickými publikáciami, najskôr s novinami K'vo da e a od roku 1916 aj s časopismi Bălgaran a Rodna lira, kde publikoval pod pseudonymom Vedbal humoristické básne a fejtóny.

V roku 1917 sa prvýkrát podpísal pseudonymom Christo Smirnenski. V tom istom roku ukonćil štúdum na technickej škole a stal sa kadetom Vojenskej školy v Sofii. Vojenskú školu opustil v novembri 1918 po potlačení Vladajského povstania. Ako kadet vojenskej školy bol sa účastnil najkrvavejšieho stretu povstania pri ktorom kadeti školy potlačili vojakov, ktorí sa vzbúrili proti cárovi Ferdinandovi I. Školu opustil, keďže bol zhrozený krutosťou, s akou vláda potlačila rebelov. Jeho otec bol následne prinútený zaplatiť škole vysoké odstupné. Tieto udalosti aj výrazne ovplyvnili Smirnenského neskoršiu tvorbu. Po opustení vojenskej školy sa Smirnenski stal členom redakčnej rady časopisu Bălgaran. V tom istom roku sa zapísal na štúdim práv na Sofijskej univerzite, ale zložitá finančná situácia rodiny ho prinútila popri štúdiu pracovať.

V roku 1919 pracoval ako pisár na riaditeľstve dopravy. V novembri 1919 sa na základe rozhodnutia Bulharskej komunistickej strany začal vydávať týždenný humoristický literárny časopis Červen smiach. Smirnenského účasť na jeho písaní mala pre neho rozhodujúci význam a jeho humor sa stával čoraz viac sociálne orientovaným. V roku 1920 pracoval ako agent a revízor na Riaditeľstve pre hospodársku starostlivosť a verejné zabezpečenie. V tom istom roku taktiež začal pracovať ako ako reportér v novinách Zaria. Na jar toho istého roku bol prijatý za člena Komunistického zväzu mládeže.

Na jar 1921 Smirnenski ochorel na paratýfus a v lete toho istého roku sa odišiel liečiť do rilskej dediny Raduil v samokovskom okrese. Po návrate do Sofie pokračoval v písaní a publikovaní lyrických, humoristicko-satirických básní a fejtónov. V dedine Raduil taktiež pracoval ako merač a kontrolór v prevádzke na rezanie drevených dosiek. V roku 1921 sa taktiež stal členom Bulharskej komunistickej strany.

V roku 1922 pracoval ako pokladník v knižnom sklade Slovo a ako superintendent pre Samokovskú mestskú správu lesov, pričom tam pracoval opäť z dôvodu pobytu v dedine Raduil, kam odišiel v priebehu leta z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu. Koncom roka sa vrátil do Sofie a až do prvých mesiacov roku 1923 bol v období mimoriadnej tvorivej činnosti.

Smrť V apríli 1923 bola Smirnenskému diagnostikovaná tuberkulóza. Odporúčania lekárov na čerstvý vzduch, výdatné jedlo a úplný pokoj však boli z dôvodu ťažkej finančnej situácie Smirnenského rodiny nesplniteľné. Smirnenského rodičia prenajali zimnú záhradu v v dedine Gorna baňa (v súčasnosti štvrť v Sofii), kde sa jeho stav na čas stabilizoval. Aj tu Smirnenski pokračoval v tvorivej činnosti a prijímal mnohých návštevníkov. 18. júna 1923 v Sofii nakoniec tuberkulóze podľahol niekoľko mesiacov pred dovŕšením jeho dvadsiatych piatich narodenín.

Dielo Christo Smirnenski je autorom dvoch básnických zbierok. Sú to zbierky:

Raznokalibreni văzdiški v stichove i proza (, doslova Rôzne vzdychy vo veršoch a próze), ktorá bola vydaná v roku 1917 ešte pod jeho prvým pseudonymom Vedbal Da băde den! (, doslova Nech je deň!), ktorá bola vydaná v roku 1922

Okrem nej je autorom mnohých básní, poviedok a fejetónov. Bol jedným zo zakladateľov a redaktorov časopisu Smiach i sălzi, ktorý vznikol v roku 1917 a v roku 1922 zaloźil spoločne so svojím bratom Tomom Izmirlievom humoristický časopis Maskarad, kde taktiež pôsobil ako redaktor. Okrem toho spolupracoval s časopismi Baraban, Chudožestvena sedmica, Rodna lira, Bălgaran, Satăr a Červen smiach, ako aj s novinami Narodna armija, Mladež a s ďalšími.

Medzi Smirnenského najvýznamnejšiu prozaickú tvorbu patria sociálne prozaické texty Bosonogite deca (, doslova Bosé deti) a Oči (), humoristicko-satirické fejtóny Političeska zima (, doslova Politická zima) a Karnavalna prikazka (, doslova Karnevalová rozprávka), ako aj jedno z jeho najznámejších a najsilnejších dielsatira Prikazka za stălbata (, doslova Rozprávka o rebríku), ktorú napísal krátko pred smrťou.

Odkaz V roku 1969 bolo v Sofii, v dome, kde Smirnenski s rodinou býval, otvorené múzeum venované jeho životu a tvorbe. Múzeum je jedným z objektov bulharského Národného literárneho múzea.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Bulharskí spisovatelia Kategória:Bulharskí básnici Kategória:Bulharskí novinári Kategória:Bulharskí komunisti Kategória:Fejtonisti Kategória:Úmrtia na tuberkulózu Kategória:Pochovaní na Sofijskom ústrednom cintoríne