R-99 (tiež označované ako EMB-145 AEW&C alebo E-99) je brazílske vojenské lietadlo včasnej výstrahy a riadenia, ktoré vzniklo úpravou civilného regionálneho dopravného lietadla Embraer ERJ-145. Lietadlo je vybavené švédskym radarom Erieye od spoločnosti Saab, ktorý umožňuje sledovanie vzdušných, námorných aj pozemných cieľov na vzdialenosť presahujúcu 350 kilometrov.

Hlavným poslaním R-99 je detekcia a sledovanie vzdušných cieľov vrátane lietadiel lietajúcich v malých výškach, ktoré unikajú pokrytiu pozemných radarových sietí. Okrem toho je schopná sledovať námorné a pozemné ciele, koordinovať pátracie a záchranné operácie a vykonávať spravodajské úlohy v oblasti komunikačného a elektronického prieskumu (COMINT/ELINT). Vďaka dátovej linke môže lietadlo v reálnom čase zdieľať zozbierané informácie s pozemným velením a s ďalšími vzdušnými prostriedkami.

Celkovo bolo vyrobených 18 kusov vo všetkých verziách, pričom k zahraničným zákazníkom patrí Grécko, Mexiko a India.

Vznik a vývoj Genéza programu a projekt SIVAM Impulzom pre vznik lietadla R-99 bol brazílsky štátny program SIVAM (Sistema de Vigilância da Amazônia – Amazonský sledovací systém), ktorý brazílska vláda spustila s cieľom komplexne monitorovať a chrániť amazonskú panvu – oblasť väčšiu ako celá západná Európa. Program SIVAM bol zameraný na boj s nelegálnymi aktivitami v regióne, ako sú pašovanie drog, nelegálna ťažba dreva a neoprávnené lety, a zároveň slúžil na ochranu prírody, prieskum prírodných zdrojov a podporu rozvoja pohraničných území.

Pozemná radarová sieť, ktorú SIVAM budoval, mala nedostatky v pokrytí nízkych letových hladín – lietadlá a malé lietajúce objekty pod výškou asi 3 000 metrov mohli uniknúť pozornosti. Brazílske letectvo preto požadovalo špeciálny letecký sledovací prostriedok, ktorý by tieto medzery dokázal vyplniť. Ministerstvo letectva poverilo spoločnosť Embraer vývojom takéhoto lietadla. Embraer pôvodne uvažoval o využití svojho turbovrtuľového modelu EMB-120 Brasilia ako platformy pre integráciu radaru Erieye. Výber tohto typu bol však zavrhnutý najmä preto, že kontrakt SIVAM bol podpísaný s vyše dvojročným sklzom oproti pôvodne plánovanému termínu (až 25. júla 1997). Medzitým Embraer úspešne uviedol na trh nové regionálne prúdové dopravné lietadlo ERJ-145, ktoré technickými vlastnosťami svojho predchodcu výrazne prekonalo. Použitie tejto platformy prinieslo niekoľko podstatných výhod: vyššiu cestovnú rýchlosť, väčší dolet, robustnejšiu konštrukciu schopnú zniesť viac ako 2 800 letových hodín ročne a digitálnu avioniku so zdvojenou redundanciou palubných systémov.

Vývoj a prvý let V roku 1997 získal Embraer kontrakt na vývoj a výrobu lietadla včasnej výstrahy označeného R-99A (EMB-145 SA – Surveillance Aircraft) a zároveň prieskumnej verzie R-99B (EMB-145 RS – Remote Sensing) pre program SIVAM. Brazílske letectvo objednalo päť kusov variantu AEW&C a tri kusy prieskumnej verzie.

Vývoj prebiehal v spolupráci so švédskou spoločnosťou Ericsson Microwave Systems (dnes súčasť Saab), ktorá dodala kľúčový prvok – radar Erieye. Embraer zabezpečoval štrukturálnu úpravu draku, integráciu misijných systémov a celkovú systémovú integráciu. Prvý let prototypu EMB-145 AEW&C sa uskutočnil 22. mája 1999, pričom radar Erieye prešiel svojím prvým operačným testom 25. januára 2001. Lietadlo tak preverilo schopnosti radaru nad rozsiahlou amazonskou džungľou – prostredím s extrémnou vlhkosťou a tepelným zaťažením.

Sériová výroba a dodávky Prvé tri kusy variantu E-99 boli odovzdané brazílskemu letectvu 24. júla 2002 a priradené k 2. letke 6. leteckej skupiny na základni Anápolis. Zvyšné dva stroje nasledovali a celkovo bolo brazílskemu letectvu dodaných päť lietadiel variantu E-99 a tri variantu R-99. Dodávky boli ukončené v decembri 2003.

Grécke vzdušné sily si objednali štyri stroje EMB-145H AEW&C. Prvý bol dodaný v decembri 2003 a posledný v máji 2005. Mexiko nadobudlo jeden stroj EMB-145 SA, doručený v júni 2004. India podpísala s Embraerom memorandum o porozumení vo februári 2005 a definitívna zmluva na tri stroje EMB-145i bola podpísaná v júli 2008 – v tomto prípade Embraer dodal iba upravený drak bez radarovej výbavy, ktorú vybavili indickí výrobcovia vlastnými systémami.

Konštrukcia Platforma thumb|Brazílsky R-99B na leteckej šou RIAT 2013 Základ pri všetkých verziách tohto typu tvorí prúdové dopravné lietadlo Embraer ERJ-145LR. Drak tohto stroja prešiel zásadnými úpravami: vrchná časť trupu bola štrukturálne vystužená, aby uniesla radarový systém Erieye; kvôli predĺženiu letovej vytrvalosti bol zvýšený objem palivových nádrží; bola nainštalovaná výkonnejšia pomocná pohonná jednotka; nainštalovali sa nové navigačné a komunikačné systémy vrátane dátovej linky a interiér bol upravený na umiestnenie operátorských pracovísk. Motorové gondoly boli upravené tak, aby pohonné jednotky Rolls-Royce AE 3007A poskytovali o 20 % vyšší ťah oproti civilnej verzii – každý motor vyvinie ťah 33,0 kN. Maximálna vzletová hmotnosť stroja dosahuje 22000 kg.

Avionický systém Primus 1000 pozostáva z piatich vymeniteľných LCD obrazoviek – dvoch primárnych letových displejov (PFD), dvoch multifunkčných displejov (MFD) a systému EICAS (Engine Indication and Crew Alerting System). Motory sú vybavené systémom FADEC (Full Authority Digital Engine Control). Celá elektronika má zdvojenú redundanciu.

Posádka lietadla EMB-145 AEW&C zahŕňa pilota a druhého pilota, päť špecialistov na misijné systémy a až troch záložných členov posádky. Lietadlo je vybavené piatimi alebo šiestimi konzolami pre operátorov.

Radarový systém Erieye Primárnym senzorom platformy je radar s aktívnym elektronickým skenovaním Erieye. Anténa dokáže detekovať vzdušné a námorné ciele na vzdialenosti presahujúce 450 km. Typický detekčný dosah na cieľ veľkosti stíhačky presahuje 350 km.

Letové charakteristiky Embraer R-99 dosahuje maximálnu cestovnú rýchlosť okolo 854 km/h, čo mu umožňuje rýchle premiestnenie do operačného priestoru a rozsiahle pokrytie vzdušného priestoru. Na rozdiel od veľkých systémov AWACS ako E-3 Sentry R-99 nevyžaduje špeciálne dlhé vzletové dráhy ani nákladnú logistickú infraštruktúru a môže operovať z bežných leteckých základní.

Lietadlo dokáže natankovať o 3 tony viac paliva ako civilná verzia lietadla, vďaka čomu je jeho letová vytrvalosť až 9 hodín.

Varianty

R-99A je lietadlo včasnej výstrahy a riadenia, vybavené palubným radarom Erieye od spoločnosti Saab Microwave Systems (predtým Ericsson Microwave Systems).

R-99B je lietadlo diaľkového prieskumu Zeme. Používa radar so syntetickou apertúrou, kombinované elektrooptické a FLIR systémy, ako aj multispektrálny skener. Lietadlo má tiež signálne spravodajstvo a schopnosti C3I.

P-99 je námorná hliadková verzia R-99. Zdieľa veľa rovnakých senzorov ako R-99B, ale na roydiel od neho mu chýba multispektrálny skener a bočný radar. Zachováva si mnoho schopností C3I a ELINT z R-99B. P-99 tiež nesie štyri podkrídlové závesníky, na ktoré je možné namontovať rôzne torpéda a/alebo protilodné strely.

Používatelia Súčasní používatelia Brazília Brazílske vzdušné sily Grécko Grécke vojenské letectvo India Indické vzdušné sily Mexiko Mexické vzdušné sily

Referencie

Iné projekty

Kategória:Brazílske vojenské lietadlá Kategória:Lietadlá Embraer Kategória:Lietadlá včasnej výstrahy