Július Vanovič DrSc. (* 11. apríl 1935, Dražkovce† 25. december 2020, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, literárny kritik, esejista, literárny historik.
Životopis Narodil sa v rodine zemana-roľníka Júliusa Vanoviča v Dražkovciach. Detstvo až do študentských čias prežil v rodnej obci. Základnú školu navštevoval v rodných Dražkovciach a v Martine. Od roku 1951 študoval na gymnáziu v Martine, z politických dôvodov bol už v prvej triede 1952 vylúčený z gymnázia, pretože jeho otec bol v roku 1949 obžalovaný a odsúdený v politickom procese spolu s partizánskym veliteľom Viliamom Žingorom. Zamestnal sa ako robotník v tlačiarni Neografia. Rok pracoval ako knihovník v Matici slovenskej. Gymnázium dokončil ako externista matúrou v roku 1955. V školskom roku 19551956 začal študovať na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, no po zimnom semestri bol z politických dôvodov vylúčený zo štúdia. V roku 1956 sa opätovne zamestnal v Matici slovenskej, kde sa uchádzal o externé štúdium na Katedre knihovedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, na jeseň 1956 nastúpil vojenskú prezenčnú službu a po uvoľnení z armády zo zdravotných dôvodov bol začiatkom roka 1957 prijatý po tretí raz do služieb Matice slovenskej. V rokoch 19531963 pomocný robotník, skladník, knihovník. V rokoch 19631968 pôsobil v Bratislave ako redaktor v Slovenských pohľadoch a neskôr v Mladej tvorbe. Externe študoval odbor slovenský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1968 a získal titul absolvent vysokej školy (abs.).https://absolventi.uniba.sk/sk Od roku 1969 bol odborným pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave a v apríli 1972 musel ústav opustiť. Prijali ho ako korektora do vydavateľstva Slovenský spisovateľ kde pôsobil až do roku 1990 keď sa vrátil ako vedecký pracovník do Ústavu slovenskej literatúry SAV, kde pôsobil do roku 2000. V roku 1991 obnovil vydávanie časopisu Tvorba T a do roku 1993 bol jeho šéfredaktorom. V rokoch 20002020 ho redigoval opäť pod názvom Tvorba.Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca .. 6. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2009, s.819. Hübners Who is who. ISBN 9783729000858.GAFRIK, Michal. Naplnil svoje túžby. Šesťdesiatka Júliusa Vanoviča. Literárny týždenník: časopis Spolku slovenských spisovateľov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1995, 8(16), p. 5.
Život a dielo Život a dielo Júliusa Vanoviča poznamenali tragické rodinné udalosti po nástupe komunistov k moci. Uväznenie otca v roku 1949 v rámci zinscenovaného procesu proti partizánskemu veliteľovi Viliamovi Žingorovi znamenalo vylúčenie mladého Júliusa Vanoviča v roku 1952 ako „syna nepriateľa štátu“ z maturitného ročníka gymnázia v Martine. Hoci sa mu neskôr podarilo začať štúdium knihovedy v Bratislave, po prvom semestri ho na politický zásah z rodnej obce opäť vylúčili. Počas politického uvoľnenia vyštudoval slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1968 knižne vydal Antidialógy, súbor rozhovorov so slovenskými spisovateľmi, ktorý otvorene reflektoval stav slovenskej kultúry. Po nástupe normalizácie bola kniha vyradená z knižníc a Vanovič dostal na viac ako 20 rokov úplný zákaz publikovať.
Z vedeckého postu v SAV bol odsunutý na okrajové pozície v knižniciach, v ktorých pôsobil len ako odborný pracovník bez možnosti verejne vystupovať. Napriek politickej izolácii neprestal tvoriť. Práce z tohto obdobia (Kronika nepriznaného času, Listy zo starého dvora) mohli vyjsť až po roku 1990. Pád totalitného režimu znamenal pre Júliusa Vanoviča obdobie literárnej žatvy. Publikoval texty „zo zásuvky“, a zároveň sa stal jednou z najrešpektovanejších morálnych autorít v slovenskej kultúre. Jeho súpútnici ho nazvali osamelým disidentom, ktorý si zaťato bránil svoju identitu. Jeho tvorbu charakterizuje návrat k etickým hodnotám a hlboký ponor do dejín Martina. Postupne vychádza Kniha o starom Martine, Druhá kniha o starom Martine, Tretia kniha o starom Martine a cyklus uzatvorila publikácia Epilóg starého Martina alebo „Pamäti z mladších rokov života“. Tlačou postupne vychádzajú ďalšie jeho diela (Cesta samotárova 1994, Osobnosť Václava Černého 1999, Prozaik proti totalite, Prípad Alfonza Bednára 2003, Heretikon 1999, eseje: Nad textom a časom 1993, Znamenia domova 1998). Dôležitou súčasťou literárnej tvorby Júliusa Vanoviča bola kritická a kultúrnohistorická publicistika, prezentovaná článkami v odborných časopisoch aj v dennej tlači. Žil v Bratislave kde 25. decembra 2020 zomrel. Pochovaný je v rodných Dražkovciach.KOVAČKA Miloš. ČÍTANIE AKO AZYL / ČÍTANIE AKO ÉTOS Čitateľ Július Vanovič alebo Zrod slovenského spisovateľa a literárneho vedca (K sedemdesiatinám). Knižnica. Martin: Slovenská národná knižnica, 2005, 6(12), p. 13-19.CABADAJ, Peter. Kronikár nepriznaného času Július Vanovič. 90. výročie narodenia. Knižnica 2/2025, s 102-106.
Knižné publikácie (výber) VANOVIČ, Július. Antidialógy so slovenskými spisovateľmi. Bratislava: Slov. spis, 1968. VANOVIČ, Július. Heretikon. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2001. ISBN 8022011398. VANOVIČ, Július. Zápisky z mŕtveho času: antimemoáre. Bratislava: Literárne informačné centrum, c2014. ISBN 9788081190841. VANOVIČ, Július. Listy zo starého dvora. Dunajská Lužná: MilaniuM, 2012. ISBN 9788089178513. VANOVIČ, Július. Osobnosť Václava Černého: personalistický portrét. Bratislava: Kalligram, 1999. ISBN 8071492787. VANOVIČ, Július. Návrat pred odchodom. Bratislava: Vydav. Spolku slov. spis, 1995. Edícia slovenských bestsellerov, zv. 5. ISBN 8088735211. VANOVIČ, Július. Kniha o starom Martine: Fotogr.z lit.archívu MS v Martine. Bratislava: Tatran, 1990. Korene, zv.29. ISBN 8022201626. VANOVIČ, Július. Druhá kniha o starom Martine: (1861-1875). Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1993. ISBN 8070902418. VANOVIČ, Július. Tretia kniha o starom Martine: (1875-1918). Bratislava: Lit. inform. centrum, 1999. ISBN 8088878611. VANOVIČ, Július. Prozaik proti totalite: prípad Alfonz Bednár. Bratislava: Causa editio, 2003. Litteraria. ISBN 8085533200. VANOVIČ, Július. Nové antidialógy. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2010. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508994. VANOVIČ, Július. Chvála a skepsa: kniha o Alexandrovi Matuškovi. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2007. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508772. VANOVIČ, Július. Za kulisy života: existenciály Ingmara Bergmana : [glosy]. Ivanka pri Dunaji: F.R.&G, 2011. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788089499083. VANOVIČ, Július. Kronika nepriznaného času. Bratislava: Tatran, 2008. Slovenská tvorba, zv. 110. ISBN 9788022205535.
Ocenenia (výber) 1999 – Cena Literárneho fondu za rok 1999 za Tretiu knihu o starom Martine 2000 – Cena Egona Erwina Kische - kniha Tretia kniha o starom Martine 2008 – Prémia Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu v roku za román Kronika nepriznaného času (2008) 2012 – Cena AOSS (Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska) za rok 2012 za knihu Listy zo starého dvora
Referencie
Externé odkazy Július Vanovič – články v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí literárni kritici Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Osobnosti z Dražkoviec