Ľuba Lauffová (* 17. máj 1949, Bratislava – † 21. marec 2004, Bratislava) bola slovenská fotografka a ilustrátorka. Patrí medzi výrazné predstaviteľky slovenskej výtvarnej fotografie poslednej tretiny 20. storočia. Jej tvorba sa vyznačuje imaginatívnosťou, snovosťou a unikátnou poetikou, pričom vo svojich dielach prepájala realitu s fantáziou a dokumentárne prvky s poetikou.
Životopis Narodila sa v rodine Františka Lauffa, aktívneho fotografa a spoluzakladateľa fotoklubového hnutia na Slovensku, ktorý jej daroval prvý fotoaparát. Vzťah k umeniu rozvíjala najskôr na Strednej škole umeleckého priemyslu (ŠUP) v Bratislave (19641968) a neskôr na FAMU v Prahe, kde v roku 1976 absolvovala katedru fotografie pod vedením profesora Jána Šmoka. Po ukončení štúdia pôsobila ako pedagogička na ľudovej škole umenia a od roku 1983 pôsobila v slobodnom povolaní.
Po roku 1989 prechádzala obdobím profesijnej a osobnej depresie v dôsledku zmien na trhu s umením a zániku niektorých publikačných možností. Jej životná cesta sa predčasne uzavrela v roku 2004, kedy vo veku 54 rokov spáchala samovraždu.
Umelecký štýl a témy Lauffovej tvorba nie je lineárna; autorka sa v cykloch vracala k viacerým témam a technikám.
Portrét a akt: V ranom období (60. a 70. roky) sa venovala portrétom a ženským aktom so zameraním na štylizáciu a vplyv surrealizmu. Medzi jej známe diela patrí portrét Saša (1969). Dokumentárna fotografia: Dokumentovala osobnosti slovenskej kultúry, ako napríklad Mariána Vargu (1971), Dušana Hanáka či Dominika Tatarku. Akčné umenie a performance: Spolupracovala s neoficiálnou umeleckou scénou. Zúčastnila sa na happeningu Alexa Mlynárčika Deň Hier (1971) a opakovane na Majstrovstvách Bratislavy v posune artefaktu (19791986), ktoré organizoval Dezider Tóth. Luminografia: V 80. rokoch vytvorila cykly Pocta svetlu (1984) a Spomienka na vrátené svetlo (1986), kde experimentovala s expozíciou svetelných zdrojov. Koláž: Od 90. rokov sa koláž stala jej hlavným vyjadrovacím prostriedkom. Vytvorila série Skeleton (1994), Vesalius (1994), Pocta Magrittovi (1996) a cykly Motýle (19951996) a Iné motýle (2003).
Knižná ilustrácia V 80. rokoch ilustrovala viac než 20 kníh pre deti a mládež. Za prelomovú je považovaná publikácia Daniela Heviera Krajina zázračno (1983). Publikácia je považovaná za významný príklad experimentálnej detskej knihy 80. rokov. Ilustrovala aj knižné vydania básnických zbierok Miroslava Válka, Jozefa Mihalkoviča či Ivana Laučíka.
Odkaz Tvorba Ľuby Lauffovej je spätne zaraďovaná do kontextu experimentálnej a výtvarnej fotografie druhej polovice 20. storočia na Slovensku. Jej dielo je dnes súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, Moravskej galérie v Brne a Umělecko-průmyslového muzea v Prahe. V roku 2013 vyšla jej obsiahla monografia od Eleny Lichej-Zábranskej, ktorá nanovo zhodnotila jej prínos pre európsku fotografiu.
Výstavy Tvorba Ľuby Lauffovej bola prezentovaná na viacerých samostatných aj kolektívnych výstavách na Slovensku a v zahraničí. V roku 2010 pripravila Galéria 19 v Bratislave výstavu jej fotografií a koláží.
Jej dielo bolo súčasťou viacerých retrospektívnych a odborných projektov venovaných dejinám slovenskej fotografie a experimentálneho umenia.
Referencie
Literatúra
Externé odkazy
Mali sme v obývačke jej obrazy, dnes už tam nie sú – článok v denníku SME (2011) Ľuba Lauffová videla, čo iní nie – článok v denníku Pravda (2011) Pred dvadsiatimi rokmi zomrela fotografka Ľuba Lauffová – článok v Denníku N (2024) Ľuba Lauffová: vydržať v sebe navždy ukrižované svetlo – článok v magazíne Plan.art (2024)
Kategória:Osobnosti z Bratislavy Kategória:Slovenskí fotografi Kategória:Slovenskí ilustrátori Kategória:Absolventi FAMU v Prahe Kategória:Obete samovrážd