Teuthras ( – Teuthras, ) je v gréckej mytológii mýtický kráľ maloázijskej Mysie, vládca a eponymický zakladateľ oblasti Teuthrania v povodí rieky Kaikos.Pierre Grimal, Słownik mitologii greckiej i rzymskiej, Wrocław : Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1987, s. 346. ISBN 83-04-01069-0.

V antickej epickej tradícii vystupuje predovšetkým ako kľúčová postava v mýte o arkadskej princeznej Augé a jej synovi Télefovi, ktorého po príchode do Mysie prijal, adoptoval a ustanovil za dediča svojho kráľovstva.Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 2, 7, 4.Diodóros Sicílsky, Bibliotheca historica 4, 33, 10–12.

Pôvod a rodina Podľa tradície zaznamenanej u Pseudo-Plutarcha bol Teuthras synom Lysippé.Robert Graves, Mity greckie, Warszawa : Państwowe Wydawnictwo Naukowe, 1974, s. 501. Informácie o jeho potomstve sa v zachovaných antických prameňoch rozchádzajú: V Homérovej Iliade sa spomína ako otec Axyla, ktorý padol v trójskej vojne.Homér, Ilias 6, 12. V antickom diele, ktorého fiktívnym autorom mal byť Dictys Cretensis (údajný účastník trójskej vojny), sa uvádza, že s Augé mal syna Teutrania a dcéru Tekmessu.Ephemeris belli Troiani (Dictys Cretensis) 2, 3; 2, 18. Podľa odlišnej tradície zaznamenanej v Sofoklovej tragédii bola Tekmessa dcérou frýgskeho kráľa Teleuta.Sofokles, Aias 210. Podľa Apollodóra splodil dcéru Argiopu, ktorú neskôr vydal za Télefa, keďže sám nemal mužských dedičov.

Mytológia

Lov na posvätného diviaka Tento lokálny mýtus objasňuje pôvod názvu pohoria Teuthrania. Keď bol kráľ Teuthras na love, prenasledoval obrovského kanca, ktorý hľadal útočisko v chráme Artemidy Orthie. Diviak na kráľa prehovoril ľudským hlasom a prosil ho o milosť, pretože bol chovancom bohyne. Teuthras však prosbu ignoroval a zviera priamo na posvätnej pôde zabil.

Rozhnevaná Artemis diviaka vzkriesila a kráľa za spáchanú svätokrádež potrestala malomocenstvom a šialenstvom.Pseudo-Plutarchos, De fluviis 21, 4. Jeho matka Lysippé neskôr bohyňu udobrila bohatými obetami a s pomocou veštca Polyeida získala pre syna odpustenie. Teuthras sa uzdravil vďaka rituálnemu použitiu zázračného kameňa Antipates z tamojšieho pohoria. Na pamiatku tejto udalosti vztýčili na vrchole hory oltár a nechali ulať zlatú sochu diviaka s ľudskou hlavou, pričom hora dostala kráľovo meno.

Mýtus o Augé a Télefovi V širšom mytologickom kontexte vystupuje Teuthras ako ochranca utečencov z Arkádie, pričom antickí autori uvádzajú dve hlavné línie ich stretnutia:Pierre Grimal, Słownik mitologii greckiej i rzymskiej, s. 339. 1. Svadba a priama adopcia: Podľa geografických záznamov Strabóna prijal kráľ Teuthras Augé po tom, čo ju vyhnal jej vlastný otec Aleos, zaľúbil sa do nej a oženil sa s ňou. Malého Télefa adoptoval a vychoval ako vlastného následníka.Strabón, Geographica 13, 1, 69. 2. Obrana pred Idasom: Podľa podania Pseudo-Apollodóra a Hygina prijal Teuthras Augé ako svoju adoptívnu dcéru. Keď neskôr na Mysiu zaútočil argonaut Idas s úmyslom zosadiť kráľa z trónu, do krajiny dorazil dospelý Télefos hľadajúci svoju matku. Teuthras mu sľúbil kráľovstvo a ruku Augé, ak útočníkov porazí. Télefos Idasa v bitke porazil, no pred svadobným obradom obaja s pomocou božského zásahu zistili svoju skutočnú príbuznosť. Teuthras následne Télefa oficiálne vyhlásil za dediča trónu Mysie.Hyginus, Fabulae 99–100.

Referencie

Literatúra GRAVES, Robert. Mity greckie. Warszawa : Państwowe Wydawnictwo Naukowe, 1974. 726 s. (po poľsky) GRIMAL, Pierre. Słownik mitologii greckiej i rzymskiej. Wrocław : Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1987. 414 s. ISBN 83-04-01069-0. (po poľsky)

Iné projekty

Externé odkazy Apollodórova Bibliotéka (anglický preklad na Perseus Digital Library) Hyginove Fabulae (anglický preklad na Topos Text Project)

Kategória:Postavy gréckej mytológie